egovernmentUľahčuje slovenský eGovernment ľuďom život?

,,Elektronizácia verejnej správy bude výrazným prínosom pre občanov, podnikateľov, štátnu správu i samosprávu, pretože zníži neproduktívny čas strávený vybavovaním úradných záležitostí, minimalizuje chybovosť, eliminuje viacnásobnú realizáciu rovnakých úkonov." To sľubovala elektronizácia štátnej správy. Realita však môže vyzerať inak.

Nedotiahnuté systémy, chýbajúce základné online úkony, nedostatočné zabezpečenie elektronických podpisov občianskych preukazov.

Kde vznikajú tieto problémy elektronizácie štátnej správy? Aké vylepšenia slovenský eGovernment potrebuje? Uľahčuje eGovernment ľudom život, alebo je to skôr opačne?

Odpovede na tieto otázky sme v utorok 28. novembra hľadali na pôde Katedry politológie FiF UK, s odborníkom na informačnú bezpečnosť a členom Slovensko.Digital Ľuborom Illekom a vedúcim pracovnej skupiny Lepšie dáta Jurajom Bárdym.

Informatizácia ako prísľub, že verejná správa môže fungovať inak

Pod pojmom informatizácia si mnohí z nás predstavia Slovensko.sk a elektronické služby, vďaka ktorým môžeme cez svoj osobný počítač vybaviť to, čo by sme inak vybavovali na úradoch.

Avšak, v širšom zmysle sa informatizácia zameriava práve na to, či je štát „inteligentný“ – či dokáže spracúvať dáta podobne, ako ich spracúvajú súkromné spoločnosti a či svoju politiku na základe lepšieho využívania dát nastavuje efektívne.

Latka na Slovensku je však položená nízko. Podľa Juraja Bárdyho končí informatizácia pri papierových formulároch prevedených do elektronickej podoby a pri elektronickom podpise, prostredníctvom ktorého môžeme overiť, či daný dokument naozaj podala správna osoba.

Berme si príklad z Estónska

Pri porovnávaní sa s komerčným svetom vidíme, ako môže eGovernment fungovať a prichádzajú snahy o zlepšenie výsledkov vo verejnej sfére. Jedným z aktérov snažiacich sa o prinášanie zlepšení je Slovensko.Digital.

Slovensko.Digital presadzuje napríklad to, aby softvér vyvinutý z verejných zdrojov, alebo analýzy, ktoré sú verejne financované, boli verejne dostupné automaticky.

Okrem toho vznikla Národná koncepcia informatizácie verejnej správy (NKIVS), na tvorbe ktorej sa podieľali obaja naši diskutujúci. Národná koncepcia venujúca sa princípom budovania eGovernmentu vo svojom počiatku naznačila, ktorým smerom sa Slovenská republika vydá.

Ide najmä o snahu participatívne tvoriť politiku v spolupráci s odbornou verejnosťou. Podľa slov odborníkov je nastavená ambiciózne, ak sa ju však podarí dodržať, Slovensko sa môže Estónsku minimálne vyrovnať.

NKIVS obsahuje 8 špecifických cieľov v oblastiach zlepšovania služieb. Zámerom je používať eGovernment oveľa viac a zlepšiť služby pre občanov a podnikateľov. Bárdy tvrdí, že služby by sa mali dať vybaviť kontinuálne bez problémov aj cez mobilné telefóny.

„Treba zamestnať ekonómov a psychológov, ktorí by sa mali vžiť do kože užívateľa a namodelovať mu architektúru voľby a nastaviť digitálnu službu tak, aby bola čo najpríjemnejšia.“ (J.Bárdy,2017)

Národná koncepcia však podľa slov Ľubora Illeka obsahuje mnoho nedostatkov, z čoho najdôležitejším je chýbajúci rozmer zrozumiteľnosti pre ľudí.

Zažívame dátovú revolúciu

Najdôležitejším bodom NKIVS je práve fungovanie dát, ktoré môžu ponúknuť oveľa lepšie služby, ak budú využívané a spracúvané správnym spôsobom. S dátami sa nedá kvalitne pracovať, pokiaľ v nich nie je urobený poriadok. V mobilných telefónoch by taktiež mala vzniknúť služba „moje dáta“, ktorou by sme mohli zistiť všetko, čo o nás štát vie.

„Ten, kto má dáta a informácie, ten má moc.“ (Ľ. Illek, 2017)

Život nám môže zjednodušiť princíp „jedenkrát a dosť“, vďaka ktorému ľudia nebudú musieť nosiť papieriky z úradu na úrad a údaje, ktoré už raz niekto vložil do verejnej správy si úrady medzi sebou iba prepošlú. 

Občania by taktiež mali mať prístup ku všetkým údajom, ktoré verejná správa zdieľa a preklikať sa ku všetkému, čo je o nich evidované. Všetky informácie, ktoré verejná správa má, by mali byť zverejnené vo forme otvorených údajov na to, aby mohli byť vytvárané ďalšie možné aplikácie.

„Ak sa nejaký úradník pozrie na údaje o mne a akokoľvek ich použije, mám právo o tom vedieť.“ (Ľ. Illek,2017)

Jedným z piatich projektov „ležiacich na stole“ je projekt obchodného registra, ktorý uľahčí založenie obchodnej spoločnosti, všetky údaje z neho zverejní formou dát tak, že budú právoplatné.

Slovenská republika sa taktiež okrem vytvárania vlastných projektov môže zapojiť aj do tých celoeurópskych alebo si vymieňať znalosti s krajinami Európskej únie.

Uľahčuje nám teda eGovernment život?

Nové projekty na zjednodušenie nášho každodenného života sú stále vo fáze prípravy. Pred tým, ako sa štát pustí do väčšieho IT-projektu, mal by sa pripraviť zmeniť svoje fungovanie podľa požiadaviek digitálnej doby.

Chybou našej verejnej správy je to, že nemáme malé projekty, ktoré by nám zjednodušili život.  Kým uvidíme výsledky veľkého projektu, môže to trvať aj roky. Štát je príliš byrokratický a skostnatený a nepružná verejná správa všetky dobré nápady neefektívne potláča.

Podľa slov diskutujúcich, vymyslieť niečo nové a krásne nie je ťažké. Problém tkvie v realizácii týchto nápadov. Náš život je už teraz značne uľahčený a na to, aby sme dosiahli viditeľné výsledky, treba počkať, kým sa myšlienky premenia na fungujúce projekt

autor: Monika Šuchová

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri