18121483 1705701769444076 1585711989275050327 oTurecko po reference: diktatúra v Aliancii?

Súčasné dianie v Turecku vyvoláva v medzinárodnom prostredí mnohé otázky o stave demokracie v krajine. 16. apríla. 2017 apríla rozhodovali Turci v kontroverznom referende i o tom, či krajina prejde z parlamentného systému demokracie na prezidentský. O situácii v Turecku diskutovali v pondelok 24. apríla na Katedra politologie FiF UK v Bratislave Lucia Yar, analytička portálu EurActiv.sk, a Andrej Matišák, redaktor zahraničnopolitického spravodajstva denníka Pravda.sk. Moderovala Katarína Jurišová.

 

30

Odklon tureckej „demokracie“

Od roku 2002 vládne v Turecku strana Spravodlivosti a rozvoja (AKP). Napriek tomu, že sa po výhre v parlamentných voľbách stala symbolom politických a ekonomických reforiem, ktoré neskôr viedli k otvoreniu prístupových rozhovorov s EÚ, Lucia Yar pripomína, že jej lídri nikdy neboli úplne naklonení budovaniu liberálnej demokracie európskeho typu. Podľa Andreja Matišáka Európska únia svojho času síce vnímala Erdoğana ako nádej pre inú politiku, ktorá bola sprevádzaná upokojením pomerov, snahou o modernizáciu krajiny a vyriešenie konfliktu s Kurdmi, veľmi rýchlo sa však ukázalo, že situácia je oveľa zložitejšia a v mnohých otázkach sa názory Turecka a zvyšku Európy líšia.

ZÁZNAM Z DISKUSIE

Presné datovanie toho, kedy začalo dochádzať k transformácii Turecka smerom k autokracii je podľa Lucie Yar nemožné. Výraznejší odklon od demokracie v krajine však začali európske a svetové médiá intenzívnejšie vnímať hlavne za posledné štyri roky. Príkladmi sú Gezi protesty v centre Istanbulu z roku 2013 - veľký korupčný škandál kedy sa svet začal dozvedať o „Gülenovcoch“, a  minuloročný neúspešný pokus o zvrhnutie tureckého prezidenta, po ktorom v krajine nasledovalo zatýkanie členov armády, politickej opozície, novinárov a mnohých tureckých intelektuálov. Matišák dodáva, že ani to, čo viedlo k súčasnej situácii nie je také jasné. Podľa neho by Európe nezaškodilo trochu sebareflexie. Ako chybu vníma to, že sa EÚ nesnažila dostatočne Turecko pochopiť a nikdy nedokázala jasne zadefinovať svoj postoj ku krajine a Erdoğanovi.

5

Referendum

Minulotýždňové referendum, v ktorom sa rozhodovalo o 18 konkrétnych článkoch ústavy, jeho pozíciu len posilnilo. Snáď najväčšou zmenou oproti predošlému systému je, že sa ruší post premiéra. Prezident bude hlavou kabinetu a okrem iného získava dôležitú moc nad súdnictvom. Z 15 ústavných sudcov bude menovať 12. Samotnú zmenu z parlamentného na prezidentský systém podľa Yar nemožno považovať za nedemokratickú. Ako problematické skôr vníma narušenie systému bŕzd a protiváh a Erdoğanovu moc nad médiami a „nezávislým“ súdnictvom. Hlavným argumentom strany AKP je, že prijaté zmeny majú napomôcť urýchleniu a zefektívneniu procesu rozhodovania v krajine. Andrej Matišák toto vníma ako klasický argument „kvázi“ iliberálnych demokracií a vidí v tom širší problém demokratického spravovania iných krajín. Svoj komentár k súčasnej situácii v Turecku zakončuje tvrdením, že minimálne „zdanie demokracie“ v krajine ostáva.

20

„Kde existuje systém, v ktorom prezident drží v rukách všetkú moc v štáte, tam nie je priestor pre demokraciu.“ (L. Yar)

Diktatúra v Aliancii

Podľa Matišáka Turecko nie je výnimočný prípad, a nebolo by to prvýkrát čo členský štát nedeklaruje záväzky vyplývajúce z Washingtonskej zmluvy. „Turecko vždy bolo extrémne významným spojencom Aliancie. Bolo ním počas Studenej vojny kvôli svojmu výnimočnému strategickému postaveniu, a je ním aj teraz, najmä kvôli Blízkemu východu, kde sa momentálne sústredí veľká časť pozornosti NATO.“ Matišák je presvedčený, že situáciu v Turecku netreba ignorovať, avšak v súčasnoti chýbajú mechanizmy na pohrozenie či vyradenie Turecka z Aliancie, a rovnako neexistuje reálna hranica únosnosti, ktorú by Turecko mohlo prekročiť. Ako demonštratívny príklad uvádza postoj novej americkej administratívy a fakt, že prezident Donald Trump bol medzi prvými, ktorí Erdoğanovi zablahoželali k úspešnému referendu.

29

„Turecko je horúci zemiak, ktorého sa reálne nikto nechce dotknúť.“ (A. Matišák)

Turecko v EÚ – stále možnosť?

Téma tureckého členstva v EÚ rezonuje tureckou spoločnosťou a médiami čoraz menej. Podpora vstupu Turecka do EÚ zo strany obyvateľov, je podľa posledných štatistík z roku 2012 veľmi nízka. „Je ťažké sa niekam posunúť ak absentuje politické líderstvo a jasný signál z ich strany o tom či má krajina o členstvo v EÚ záujem,“ hovorí Matišák. V krajine upadá vzdelávací systém a mnohé školy, ktoré kedysi vychovávali tureckú elitu boli zatvorené. V Turecku vyrástla celá generácia odchovaná na politike Erdoğana, čo do značnej miery ovplyvnilo nálady v spoločnosti. Yar si i napriek tomu myslí, že ešte stále existujú otázky, ako napríklad vysoká miera nezamestnanosti v krajine, v ktorých by Európska únia vedela Turecku pomôcť. Otázne je či to bude pre krajinu dostatočne veľké lákadlo na to, aby v prístupových rokovaniach pokračovala. Matišák zastáva názor, že sa treba v európskej politike voči Turecku zamerať na tie oblasti spolupráce, ktoré sú lákavou témou pre obe strany.

17

Pomyselná časová hranica pre vstup Turecka do EÚ je rok 2023, kedy krajina bude oslavovať 100. výročie moderného štátu. Ak do vtedy prístupové rokovania s Tureckom výrazne nepokročia jedným alebo druhým smerom, je podľa Yar viac než pravdepodobné, že Turecko sa členom EÚ nestane. Jedným z faktorov, ktorý by mohol priebeh rokovaní narušiť či úplne zastaviť je otázka trestu smrti, nad ktorého zavedením sa v Turecku uvažovalo. Yar i Matišák sa zhodujú, že ak existuje niečo v čom je EÚ konzekventná, tak je to trest smrti, bez ohľadu na to o akú krajinu sa jedná.

4

Nádej na lepšiu budúcnosť?

Spôsob akým bude Erdoğan formulovať svoju politiku do budúcnosti nie je istý. Lucia Yar je skeptická, a myslí si, že za posledných 15 rokov svojej vlády Erdoğan nepreukázal nejaký záujem budovať liberálnu demokraciu na ľudsko-právnom základe. Možnosť podpory občianskej spoločnosti a jej prosperovanie tak nevidí ako reálnu. „Všetko naznačuje tomu, že upevňovanie moci v krajine bude pokračovať a nespokojnosť v krajine bude narastať.“ O to viac by sa podľa Matišáka mala Európa snažiť zaujať jasnú pozíciu voči Turecku a nájsť spôsob ako udržať fungujúce vzťahy s krajinou.

autor: Alexandra Katkinová

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri