1Americké voľby - demokracia v koncoch?

USA sú globálnym hráčom a ako dopadnú novembrové prezidentské voľby sa nepýtajú len americkí občania, ale aj ľudia z celého sveta. Kam až môžu siahať dôsledky týchto prezidentských volieb? V pondelok 7. novembra sa na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK uskutočnila diskusia na tému amerických prezidentských volieb 2016. Pozvanie diskutovať prijali právnik a politológ Erik Láštic, vedúci Katedry politológie FiF UK a Dušan Fischer, expert na USA a výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskusiu moderoval Tomáš Madleňák.

Voľby vs. demokracia

Politické súboje kandidátov môžu skončiť tesným výsledkom. Ako uviedol Láštic, Donald Trump spochybňuje pravidlá, ktoré v USA fungujú už dlhodobo. Republikánsky kandidát sa vyjadril, že výhru Hillary Clintonovej neuzná. Jediná akceptovateľná výhra je tá jeho. Fischer poznamenal, že „pravdepodobne to je začiatok nejakej novej demokracie“. V tejto kampani boli častokrát použité rovnaké fakty, no ich podanie bolo diametrálne odlišné, ako napríklad povestné Clintonovej emaily. Zmenu prinieslo samotné rozmiestnenie už tradične demokraticky alebo republikánsky orientovaných štátov. Príkladom je demokratické Ohio, ktoré v týchto voľbách pravdepodobne vyhrá republikán Trump.

Kampane sú vždy plné osočovania.“ (E.Láštic)

Vízia lepšej budúcnosti

USA boli vždy vnímané ako „The Democracy“, akýsi vzor západu. Koniec demokracie v USA by pre Láštica znamenal koniec sveta. Kedysi bola Amerika vysnívaná, no už to tak nie je a to so sebou prinieslo kritiku establišmentu. Donald Trump ako vôbec prvý republikán verejne kritizoval zahraničnú politiku USA, najmä vojnu v Iraku. Podľa Fischera majú ľudia pocit, že vláda nerieši ich problémy, ale cudzie. Jeho sľuby o prinavrátenie tovární späť do USA mu priniesli istú voličskú základňu a ako republikánskeho kandidáta ho podporujú rôzne skupiny ľudí, ako vojnoví veteráni, xenofóbovia, rasisti a iné systémom rozhnevané skupiny ľudí, ktoré už tradične volia republikánov.

Fischer poznamenal, že Ministerstvo zahraničných vecí sa za dobu úradovania Hillary Clintonovej stalo aktívnejším propagátorom v oblasti ľudských práv. Začalo sa diskutovať s Kubou a Ruskom, čo znamenalo istý reset pre zahraničnú politiku. Ako prezidentka by mohla znovu nadviazať vzťahy s Ruskom a ukončiť tak vojnu v Sýrii. Problémom naďalej zostávajú aj krajiny na juhu ako Mexiko, ktoré Obama odignoroval. Clintonovej sa tak ponúka priestor byť aktívnejšou aj v týchto oblastiach. Na domácej pôde ju ale bude čakať neľahká úloha v podobe ukľudnenia verejnosti po voľbách.

Obamovo dedičstvo

Láštic poukazuje na nefunkčný stav Kongresu. Ak Snemovňu reprezentantov povedú republikáni, bude situácia Hillary Clintonovej značne ťažšia, pretože Snemovňa reprezentantov pod nadvládou republikánov neschváli žiaden návrh pochádzajúci od demokratov. Bude tak nútená preniesť svoj záujem do oblastí na úroveň prezidentských právomocí. Týmto Láštic upozorňuje na možný scenár, kde na čele úradu bude stáť Trump a ako prezident bude mať právomoc zrušiť mnoho exekutívnych nariadení, ktoré prijal Obama. Clintonová, práve naopak, posúva isté témy ďalej. Príkladom je zdravotná starostlivosť pre všetkých Američanov - tzv. Obamacare. Fischer neskôr dodáva, že ak demokrati získajú Senát, v oblastiach Najvyššieho súdu by mohlo dôjsť k viacerým zmenám a demokrati by tak mohli zablokovať pre republikánov Najvyšší súd na niekoľko dekád dopredu.

Zákulisné machinácie

Gerrymandering ako legálny nástroj na prekresľovanie hraníc volebných obvodov za účelom získania voličských hlasov, je stále zaužívaný v americkom politickom systéme. Obaja diskutéri sa zhodli na tom, že gerrymandering má jasný vplyv na výsledky volieb. Moderátor upozornil na znižovanie počtu volebných miestností, ktoré vedú k nižšej účasti na voľbách. Na druhej strane, je to práve Trumpov postoj k menšinám, napríklad k hispáncom, ktorý ich motivuje prichádzať k urnám, pretože v nich Trumpova možná výhra vzbudzuje strach o ich budúcnosť.

(Ne)vhodní kandidáti?

Prezidentské kampane mohli vyprodukovať aj vhodnejších kandidátov ako Trump a Clintonová, no nestalo sa tak. Láštic si myslí, že podpora politikov môže vychádzať aj z toho, čo v ľuďoch vzbudzujú. Trump vedie nedisciplinovanú kampaň, čo spôsobuje kontrast, pretože kampane bývajú zväčša profesionálnejšie. Fischer predpokladá, že je to vina republikánov, pretože Trumpa podcenili.

Trumpov volič tu bol vždy a hľadal Trumpa.“ (D. Fischer)

Medzi kampaňou a reálnym výkonom je rozdiel. Dôležitou otázkou je, či sa môže nejakým spôsobom zmeniť Trumpovo správanie, ak by voľby vyhral. Fischer si nevie predstaviť, že by sa Trump zmenil a podľa neho na to nemá dôvod. Jeho vystupovanie mu prinieslo popularitu a voličov. Zmenou by mohol len stratiť. Jeho najväčším nedostatkom je ale to, že si sám neuvedomuje, koľko zla produkuje. Moderátor doplnil, že Trumpovo správanie a jeho háklivosť na jeho vlastnú osobu by mohol mať negatívny dopad na zahraničnú politiku. Pre Láštica sú Spojené štáty na čele s Clintonovou predvídateľnejšie aj pre zvyšok sveta.

autor: Lucia Hanusinová

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri