TitulkaOchráni nás armáda EÚ?

Témou októbrovej diskusie občianskeho združenia Ad hoc na Katedre politológie UK bola armáda EÚ. Hosťami diskusie boli Samuel Goda, výskumný pracovník a projektový manažér Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Jakub Šimkovič, redaktor portálu EurActiv.sk. Debatu moderovala Katarína Jurišová.

Bezpečnostné hrozby

V úvode diskusie Goda vysvetľuje aktuálne bezpečnostné hrozby. Spomína migračnú krízu, ukrajinský konflikt, ale aj vnútornú ekonomickú krízu v Európe. Tieto hrozby sa priamo nespájajú s armádou EÚ. Goda sa zhoduje s názormi odborníkov, ktorí hovoria o strate jednotnej európskej vízie a jej znovuhľadaní. Z pohľadu vnímania hrozieb existujú viditeľné rozdiely medzi členskými krajinami EÚ. Príkladom je vnímanie konfliktu na Ukrajine v strednej a západnej Európe. Šimkovič dopĺňa, že EÚ nepozná konkrétnu bezpečnostnú hrozbu, proti ktorej by mala jej obrana vystupovať. Konflikt na Ukrajine sa utlmil a v súčasnosti nie je považovaný za priamu hrozbu pre krajiny EÚ.

IMG 3721

Vízia obranného Schengenu

Šimkovič ozrejmuje víziu podoby armády EÚ, do ktorej by sa mali zapojiť len tie krajiny, ktoré budú mať záujem. S centrom v Bruseli sa dohodnú na spoločných misiách, v ktorých budú tiež spoločne operovať. Pohľad NATO sa líši. NATO vidí armádu ako prostriedok na vytváranie objemu obranných kapacít. Šimkovič zdôrazňuje, že „bez ohľadu na pohľad oboch strán, armáda EÚ bude súčasťou NATO.“ Hovorí sa o entite, ktorá bude pôsobiť v iných misiách ako NATO a v misiách pripravovaných štátmi Únie s dostatočnou silou zasiahnuť. Cieľom je aj vyvarovať sa konfliktom, akým bol napríklad zásah Francúzska v Stredoafrickej republike, pri ktorom museli zvolávať spojencov na pomoc.

IMG 3731

V súčasnosti nie je záujem vytvárať duplicitné štruktúry k Severoatlantickej aliancii.“ (J. Šimkovič)

Kompetencie NATO a EÚ

Európska bezpečnostná agentúra je organizácia, ktorej jedným z cieľov je zabraňovať vytváraniu duplicít, čo sa týka vyzbrojovania európskej armády. Zmluva Berlín plus ukazuje hranice medzi pôsobnosťou NATO a EÚ, keď idú spoločne do misie, avšak problémom podľa Godu je, že ich stále nedefinuje jednoznačne. Dodáva, že v debate o kompetenciách NATO a EÚ absentuje dlhodobejšia vízia. Šimkovič hovorí, že misie organizované EÚ by mali vychádzať zo silných lídrov, ako je napríklad tandem Francúzska-Nemecka alebo iných silných hráčov na európskom poli. Misie by sa mali sústrediť na menšie konflikty, udržiavanie mieru a prevenciu konfliktov. Veľké vojenské misie by mali ostať v kompetencii NATO s ohľadom na silu Aliancie.

IMG 3734

Spoločná armáda EÚ realitou?

Americká zahraničná politika najmä v kontexte nadchádzajúcich prezidentských volieb je dôležitým faktorom pri diskusii o obrane v Európe. Goda však konštatuje, že nie jediným vzhľadom na množstvo hrozieb, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Pozitívom väčšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti obrany by do budúcnosti mohlo byť zefektívnenie využitia finančných prostriedkov. Na záver Šimkovič konštatuje, že na ochranu a obranu územia má Európa NATO. Obaja diskutéri sa tak zhodujú, že v dohľadnej dobe sa armáda EÚ nestane realitou, vzhľadom na nejednotný názor členských štátov EÚ v tejto otázke. Taktiež k tomu prispieva absencia spoločnej vízie EÚ, ktorej obrana je dôležitou súčasťou.

IMG 3690

Po Ukrajine si všetci uvedomujeme, že potrebujeme bezpečnú Európu.“ (S.Goda)

 

autor: Tomáš Pagáč

fotografia: Štefan Bako

 

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri