0tJe možné čeliť extrémizmu?

Pojem extrémizmus je v dnešnej dobe nadužívaný. Ide o veľmi ťažkú otázku, avšak netreba z tejto témy zbytočne robiť väčší problém, než to naozaj je. O extrémizme na Slovensku sme diskutovali s Danielom Milom a Dušanom Mikušovičom (video)

 

23. marca podvečer, v príjemných priestoroch Goetheho Inštitútu, s vôňou rwandskej kávy, sa konala diskusia na tému: „Je možné čeliť extrémizmu?”. Cieľom podujatia bolo diskutovať o potenciálnych hrozbách nárastu extrémistických hnutí a militarizácie mládeže na Slovensku. Pozvanie prijali dvaja hostia: Daniel Milo, ktorý je tajomníkom Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie a súbežne pôsobí v odbore prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR, a Dušan Mikušovič, redaktor Denníka N.

Moderátor Adam Sipos (Ad hoc) sa hneď v úvode opýtal hostí, ako by definovali pojem extrémizmus.

Daniel Milo poznamenal, že pojem je v spoločnosti nadužívaný. Minulý týždeň však bola schválená nová Koncepcia boja proti extrémizmu na obdobie 5 rokov, ktorá si kladie za cieľ znovu pozitívne definovať pojem.

„V zásade sa dajú vymedziť také dve alebo tri základné črty, podľa ktorých sa potom dá kategorizovať, či prejavy, konanie, správanie je možné označiť za extrémistické. Extrémizmom sa podľa koncepcie rozumejú: konanie a postoje vychádzajúce z vyhrotenej demokratickému právnemu štátu nepriateľskej ideológii, ktoré buď v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte majú potenciál narušiť, ohroziť fungovanie základov demokratického právneho štátu; zároveň takéto prejavy útočia, alebo sa snažia obmedziť systém základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva, ktoré sú definované rôznymi znakmi: môže to byť pohlavie, rasa, sexuálna orientácia,...akékoľvek iné z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v čl. 12 Ústavy SR, ktorý garantuje rovnosť všetkým ľuďom."

V kocke: je to ideológia, alebo prejavy z nej vychádzajúce, ktoré smerujú k narušeniu, ohrozeniu základov demokratického právneho štátu.

4

Dušan Mikušovič využil negatívnu definícu pojmu: „V nemeckom politologickom prostredí sa používa definícia extrémizmu: antitéza k demokratickému ústavnému štátu

Až keď bol pojem zadefinovaný, moderátor položil hlavnú otázku diskusie: „Prečo mladí ľudia prepadnú extrémizmu? Čo ich vedie k tomu, pričleniť sa k takýmto skupinám?“

D. Mikušovič poznamenal, že ide o veľmi ťažkú otázku, pretože v prvom rade ani nemáme dostatočne zaevidované všetky skupiny, ku ktorým sa mladí ľudia pridružuj. Diskutujúci síce nenašli konkrétnu a jednoznačnú odpoveď, zhodli sa však na tom, že primárnymi spúšťačmi sú dezilúzia, strata dôvery voči štátu a demokratickým procesom.

Podľa D. Mila, nespokojnosť začnú ľudia vyjadrovať tým, že začnú „nabaľovať“ myšlienky, ktoré nekritizujú konkrétne negatíva, ale naopak hľadajú iný, alternatívny systém z minulosti, ktorý považujú za hodný nasledovania, avšak bez kritického zhodnotenia. Pre mladých ľudí to môže byť naozaj príťažlivé. „Ak sa slobody začnú využívať na podkopávanie demokracie na SR, považuje to za problém a vtedy vidí zmysel a dôvod na zásah štátu.“

2

„Môžu byť Slovenskí Branci, alebo iná podobná skupina, hrozbou pre dnešnú mládež?“

D. Mikušovič vyjadril svoj súkromný názor, že „Slovenskí Branci ako takí nie sú hrozbou pre spoločnosť; sú ňou ľudia, ktorí majú skúsenosť s vojnou, so zabíjaním ľudí, so zbraňami, možno majú ideologickú vybavenosť, ktorú si priniesli a môžu ňou naozaj osloviť často krát šikanovaných chlapcov zo strednej školy.“

D. Milo súhlasil s dodatkom, že príbeh Martina Keprtu len zviditeľnil skupinu, ktorá tu už existuje približne od roku 2012. „Osoba, ktorá prejde reálnym, skutočným bojom, navyše s ideologickým podfarbením - práve tá predstavuje reálne bezpečnostné riziko.“

7

Podľa slov D. Mikušoviča má prevencia v školách význam. Práve sociálne väzby totiž zohrávajú dôležitú úlohu. „Je to o tom, že ľudia hľadajú typ sociálnej väzby, kolektív.“ Preto je potrebné zabezpečiť, aby nikto nemal pocit, že je sociálne vylúčený.

D. Milo vyjadril názor, že aj keď je spôsob intervencie rôzny, ak má byť prevencia efektívna, tak je potrebné uvedomiť si rozdiely medzi jednotlivými cieľovými skupinami: 1. V rámci preventívnych opatrení s celospoločenským zameraním je potrebné podporovať kritické myslenie. 2. V prípade ľudí, ktorí sa už sebaidentifikovali s určitou ideológiou, je však potrebné postupovať inak. Spomenul program Exit zo Škandinávie, ktorí sa snaží pomôcť ľuďom v procese prerušovania väzieb so skupinami, ktorých sú členmi, a poskytnúť im podporu pri hľadaní zamestnania a nových sociálnych kontaktov. Vo viacerých krajinách sa už tento prístup ukázal ako úspešný, je však stále otázne, či by fungoval aj na SR.

Diskusia bola naozaj obsiahla v jej priebehu odzneli viaceré komentáre k správaniu Mariána Kotlebu, k opakovaným útokom na bar Mariatchi v Nitre, ku kontroverznému prípadu zadržaných malých rómskych chlapcov policajtmi v Košiciach spred 6 rokov, k odkazu Holokaustu, lenže čas bol neúprosný a my sme chceli dať priestor aj otázkam z publika.

14

Prvá otázka smerovala od Martina Vereša: „Vnímam extrémizmus ako problematiku mladých ľudí, je z neho možné nejako vyrásť?“

Veľmi trefne zareagoval D. Mikušovič: „Aj Milan Kňažko bol kedysi s Vladimírom Mečiarom“.

D. Milo síce uviedol, že pozná osobne viacero osôb, mladistvých, ktorí v minulosti páchali násilnú činnosť a postupom času začali tráviť čas iným spôsobom. Na druhej strane, určitá čas z nich sa stále neskôr uberá smerom organizovanej kriminality. Navyše, niektorí ako Marián Kotleba, „si z toho spravil takpovediac svoje živobytie...“.

Niektorí hostia sa podelili so svojou nepríjemnou skúsenosťou s políciou, ktorej správanie označili za hraničiace s extrémizmom.

D. Milo však odpovedal, že „nie každé protiprávne konanie policajtov je možné definovať ako extrémizmus.“ Tiež zdôraznil, že nie je vhodné generalizovať, pretože máme ďalších 20 000 policajtov, ktorí si zodpovedne plnia svoje povinnosti, a zlá skúsenosť s tromi z nich sa by sa nemala vzťahovať na všetkých ostatných.

17

Posledná otázka z publika bola od Patrika Kováča: „Povedali ste, že extrémizmus sa stáva hrozbou až keď sa opiera o problematickú spoločenskú tému, resp. nepriateľa - v minulosti Židia, dnes Rómovia; bez ktorej by extrémizmus nesilnel. Vidíte nejaké témy, ktoré môžu byť teraz utláčané, ale v budúcnosti môžu byť príčinou jeho nárastu?[PK5]

D. Mikušovič nevedel na otázku odpovedať jednoznačne, avšak povedal svoj názor: „Všetky pôvodné extrémistické hnutia, ktoré potom skončili v nejakom totalitaristickom systéme, ako keby stavali svoju silu na frustrácii ľudí z ekonomickej situácie. Ak by sme mali teda niečomu predchádzať, tak istotne chudobe a vylúčeniu ľudí z komunít.“

D. Milo doplnil, že vždy budú existovať nejaké mobilizačné témy. Dnes ako jednu z potencionálnych tém vníma konflikt na Ukrajine, najmä ak sa tento konflikt zarámcuje ako súboj medzi konzervatívnym Ruskom a na druhej strane „nejakým prehnitým západom“ USA.

autor: Eva Bulasová

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri