0Koniec humanitných vied za dverami?

Štúdium humanitných a spoločenských vied netreba podceňovať pretože má veľký celospoločenský význam a jeho absolventi získavajú zručnosti vďaka ktorým sa dokážu uplatniť na rôznych pozíciach. Prečítajte si report z diskusie. (video)

Občianske združenie Ad hoc v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave zorganizovalo verejnú diskusiu na tému významu humanitných a spoločenských vied v 21. storočí. Podujatie sa uskutočnilo v Moyzesovej sieni, ktorá svojou dekoráciou patrí k najtypickejším interiérom viedenskej secesie.

Hosťami diskusie boli: František Gahér, Mariana Szapuová, Martin Menšík, Renáta Králiková a Peter Gažík. Podujatia sa mal pôvodne zúčastniť aj minister školstva Juraj Draxler, avšak z dôvodu naliehavých pracovných povinností sa napokon ospravedlnil. Diskusiu moderoval predseda združenia Ad hoc Patrik Kováč. Celé podujatie otvoril dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Jaroslav Šušol, ktorý poznamenal, že sa s danou problematikou stretáva každodenne. Argumentuje s platmi a so slabou uplatniteľnosťou absolventov ľudí z humanitného prostredia. Veľká časť diskusií hovorí o tom, že vzdelanie je nekvalitné a ak je možnosť, tak je lepšie študovať v zahraničí.

9

Nasledovala samotná diskusia hostí a moderátor sa na úvod spýtal, čo ďalej s humanitnými vedami. Tvrdí, že veľakrát sa hovorí aj o filozofii, ktorá bola v minulosti považovaná za jednu z najdôležitejších vied. Dnes je vnímaná ako degradovaná. Otázka znie, kde sa teda filozofia nachdáza v širšom kontexte a aká je jej úloha a význam v dnešnej spoločnosti?

1

Pani Szapuová si myslí, že samotná filozofia má svoje opodstatnenie. Je veľmi dôležitá pri hľadaní cesty medzi inými profesionálnymi spôsobmi vedenia. Priznáva, že sa vedie diskurz o tom, že dnes nemá veľké uplatnenie na pracovnom trhu. Podstatné je ale to, ako vnímame samotné vzdelanie. Účelom vzdelávania je samotný vzdelaný, kultúrny a rozhľadený človek. Podobne to bolo vnímané už v gréckom polis.

24

Renáta Králiková tvrdí, že to nie je len problém Slovenska. Je to téma, ktorá je riešená vo veľkej časti vyspelých krajín. Humanitné vedy sú tu preto, lebo nám hovoria o spoločnosti, o jednotlivcovi a o vzťahoch. Taktiež sú prospešné pretože dávajú odpovede na otázku ako tvoriť dáta a argumenty. Veľkou úlohou je aj zapájanie do verejného diskurzu. Humanitné vedy sú dôležité pri hľadaní dôkazov a odpovedí na rôzne otázky. Na druhej strane, za zlý pohľad na humanitné vedy si môžeme sami. Nie sme dostatočne aktívni a nevieme jasne vysvetliť, kto sme a ako čo robíme.

3

František Gahér poznamenal, že humanitné vedy sú zdravé a potrebujeme ich. S humanitnými vedami zažijeme intelektuálne dobrodružsto. Práve filozofia je najväčšie dobrodružstvo, aké môžeme zažiť. Ak chceme žiť v spoločnosti a žiť s nejakými hodnotami, tak bez filozofie to nejde.

28

Peter Gažík  tvrdí, že súkromný sektor nemôže vedieť čo bude o niekoľko rokov a práve humanitné vedy môžu vytvárať dopyt. Dnes je veľmi ťažké deliť ľudí na generalistov a špecialistov. Je potrebné, aby sa človek vedel dostať aj do iných sfér, nie len vo svojom odbore. Kritické myslenie je vysoko cenené a schopnosť prezentovať je veľmi dôležitá súčasť čo vám humanitné vedy môžu dať. Renáta Králiková nadviazala na pána Gažíka a pripomenula, že OECD urobila prieskum, do ktorého bolo zapojených 20 štátov a medzi nimi aj Slovensko, ktoré nedopadlo veľmi dobre. Merali sa zručnosti ako čitateľná gramotnosť, matematická gramotnosť a technická zručnosť počítačov. Františk Gahér na to poznamenal, že z vysokých škôl sa stala predajňa diplomov. „Extraligu sme zmenili na okresnú súťaž“. V súčasnosti chceme mať viac ako 40 percent populácie vzdelaných, a preto sa musela kvalita rozdeliť.

18

Martin Menšík z Profesie.sk si myslí, že humanitné vedy majú stále zmysel. Produkujú absolventov, ktorí sú určení aj pre neziskový sektor, občianske združenia a pod. V pracovných inzerátoch sa Profesia pozrel na najčastejšie požiadavky pre zamestnancov. Sú to zručnosti ako kritické myslenie, prezentačné schopnosti alebo komunikačné schopnosti. Renára Králiková poznamenala, že 40 rokov komunizmu neprinieslo pre vedu veľa dobrého. To potlačilo rozvoj humanitných vied. Humanitné vedy museli toho veľmi veľa dobehnúť aj v medzinárodnom ponímaní.  

2

Martin Menšík si pripravil aj krátku prezentáciu ohľadom záujmu študentov o jednotlivé zamestnania. Dôležité je však povedať, že ak zamestnávateľ hľadá IT špecialistu, tak sa mu prihlásia dvaja ľudia, no ak sa hľadajú noví učitelia dejepisu, tak rovno 70 ľudí. Z prezentácie vyplynulo, že rôzni absolventi histórie, pedagogiky, tlmočníctva, žurnalistiky alebo psychológie nehľadajú prácu vo svojom odbore, ale sú ochotní prijať aj inú prácu. To predlžuje štartovaciu líniu profesionálnej kariéry, čo nie je veľmi správne. Peter Gažík si myslí, že humanitné vedy majú väčšiu flexibilitu nájsť svoje uplatnenie. Musíme len nájsť model a lepšie štruktúrovať vzťah medzi vzdelávaním a uplatnením na trhu práce.

20

Pani Szapuová reagovala a doplnila, že na Profesii boli spoločenské vedy na treťom mieste, ktoré zamestnávatelia najčastejšie hľadali. Filozofia bola v rebríčku niekde v strede a nie na konci. Pán Gahér si myslí, že máme dobre definované odbory, iný problém je otázka učiteľov. Je to zrkadlo spoločnosti a nie zrkadlo škôl. Veľkým problémom je financovanie. Súčasný systém núti vysoké školy prijmať aj takých študentov, ktorých by za normálnych okolností neprijali.  

19

Nasledovali otázky publika, ktoré smerovali k budúcej uplatniteľnosti v humanitných vedách alebo otázke, či sa dajú niektoré spoločenské vedy kombinovať s technickými. Pani Szapuová hovorí, aby študenti nepočúvali reči o tom, ako sa nebudú vedieť uplatniť. Pracovný trh je veľmi flexibilný a uplatniť sa dá.

35

Moderátor Patrik Kováč sa opýtal, aké je teda riešenie alebo aké kroky by sme mali podniknúť. Pán Menšík a pani Králiková sa zhodli, že fakulta by mala byť hrdá na to, akých ľudí vyučila. Práca s absolventami by mala byť intenzívnejšia. Pán Gahér hovorí o tom, aby sme zmenili systém financovania. Nemôžeme financovať školákov, aby boli všetci kvalitní.

16

Na záver je potrebné konštatovať, že všetci diskutujúci sa zhodli na tom, že humanitné vedy majú budúcnosť a zánik im určite nehrozí. Diskusia sa skončila po dvoch hodinách a zaplnená Moyzesova sieň sa vyprázdnila.

autor: Adam Sipos

fotografia: Štefan Bako

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri