titleDáta nad zlato: Masové sledovanie na Slovensku

Aké formy má sledovanie v 21. storočí na Slovensku a vo svete? Je možné sa v dnešnej dobe sledovaniu vôbec vyhnúť? Prečítajte si report z prednášky doc. Erika Láštica, PhD.

V stredu, dňa 26.11. sa uskutočnila na pôde Filozofickej fakulty UK prednáška na tému „Dáta nad zlato: Masové sledovanie na Slovensku“. Prednáška sa uskutočnila v rámci cyklu Lectiones Magistrales a bola zameraná na prezentovanie zistení v rámci projektu, na ktorom sa podieľa desať štátov Európy a ktorého účelom je zistiť schopnosť spoločnosti odolávať masovému sledovaniu.

Erik Láštic najskôr pomenoval všetky možnosti, ktorými je v súčasnosti možné sledovať jednotlivcov v rámci slobodných štátov. „Mnoho našich aktivít produkuje elektronický záznam“. Používanie smartfónov, platobných kariet, kontrola revízora v MHD pri používaní čipovej karty, používanie rôznych klubových alebo členských kariet, dokonca aj vstupy do budov, v ktorých pracujeme a našu prítomnosť potvrdzujeme priložením osobnej karty k terminálu, produkuje elektronický  záznam. Ďalšou oblasťou, ktorou je možné sledovať osoby sú rôzne kamery. „V starom meste je vyše 150 kamier ktoré monitorujú náš pohyb, no len 20 patrí mestskej polícii“. Tu otvoril otázku, komu slúžia tieto kamery a ako sa pracuje so záznamami, ktoré produkujú. Všetky tieto záznamy produkujú tzv. metadáta, ktoré sú ďalej analyzované, prepájané s inými dátami a môžu byť ďalej predávané. Na základe spájania a analýzy týchto dát sa dá vytvoriť profil ich nositeľa.

data

Erik Láštic ďalej podotkol, že sledovanie v demokratickej spoločnosti je oveľa sofistikovanejšie a slúži na iné účely, ako to, čo si pod tým zvyčajne vysvetľujeme.

Sledovanie nie je to, čo poznáme z minulosti, teda že nás pozoruje nejaký človek s fúzami a v klobúku, ktorý stojí na mieste a vyfajčí 10 cigariet za hodinu. Sledovanie je akákoľvek systematická pozornosť, ktorej výsledkom môže byť napr. zľava na konkrétny tovar v obchode, ktorý pravidelne navštevujeme, ale aj „pozvanie“ do scanera na letisku, pretože systém a algoritmy vyhodnotili, že som podozrivý.    

Sledovanie môže slúžiť aj ako „organizačný nástroj vlád a inštitúcií“. Za umožnenie sledovania si môžeme aj sami, napr. podpisom zmluvy u mobilného operátora alebo vo finančných inštitúciách. V rozsiahlych zmluvných podmienkach, ktoré si často krát neprečítame, bývajú uvedené rozsiahle body o tom, že naše dáta budú zbierané a posúvane ďalším inštitúciám.    

Prednáška o sledovaní neobišla ani elektronické mýto na Slovensku. Pohyb každého nákladného vozidla je sledovaný cez jednotku umiestnenú na prednom skle a prejazdom cez mýtnu bránu. Týmto pohybom sa vysielajú údaje o vozidle a jeho majiteľovi do živej databázy, a monitoruje sa, ktoré vozidlá sa nachádzajú na území SR. Tu Erik Láštic uviedol problematiku legislatívy, ktorá pôvodne pri zavádzaní mýtneho systému umožňovala využívanie informácií len pre služobné úkony polície. Po niekoľkých zmenách zákona bol umožnený prístup všetkým bezpečnostným a spravodajským zložkám štátu, ktoré ich spracovávajú na plnenie bližšie nešpecifikovaných úloh. Problém Slovenského mýta opísal prednášajúci aj v transparentnosti toho, kto tieto údaje zbiera. „Vďaka pochybnému tendru vyhrala firma, ktorej vlastníkov ani nepoznáme, pretože na rokovania zo štátom chodia poverenci“. Elektronické mýto v prípade Slovenska sa stretáva s niekoľkými zásadnými problémami, ktoré sú napríklad rozširovanie prístupu subjektov, ktoré získavajú dáta z databázy, absencia kritikov takto nastaveného systému, problematický dohľad nad správcami a ich zúčtovateľnosť, ako aj netransparentné spojenie verejného a súkromného sektora.     

Na záver prednášky uviedol prednášajúci, že databázy sa budú rozširovať  napríklad cez elektronické občianske preukazy, elektronické zdravotné preukazy a sledovacie zariadenia väzňov. Problém je, že databázy budú čím ďalej tým viac zhromažďovať citlivé údaje a občan bude transparentnejší ako kedykoľvek predtým. Databázy budú obsahovať citlivé údaje o zdravotnom stave, platobnej bilancii a mnohých ďalších veciach. Veľké investičné skupiny pomaly skupujú napr. zdravotné poisťovne, lekárne a vlastnia aj niektoré súkromné kliniky, takže majú prístup ku kompletnej zdravotnej dokumentácii bez nášho vedomia. Firmy, ktoré sú v súčasnosti netransparentné, môžu začať posudzovať tieto citlivé údaje a na ich základe nám môže byť napríklad zamietnuté poskytnutie hypotéky, pričom skutočné dôvody zamietnutia sa nikdy nemusíme dozvedieť, pretože sa nikdy nedozvieme na základe akých údajov sme boli posudzovaní. Rozdiel je aj medzi „tradičnými a novými“ demokraciami. Pokiaľ v tradičných demokraciách je vyvíjaný tlak na tieto systémy, nové demokracie s nimi zatiaľ nemajú skúsenosti.    

Úplný záver prednášky sa niesol v duchu otázky „Čo s tým robiť?“. Prednášajúci na odľahčenie povedal „môžeme si dať alobal na hlavu a zavrieť sa niekde do skrine“, no skutočné riešenie je v potrebe zvyšovať verejnú diskusiu a povedomie o tejto téme, revidovať existujúci civilný dohľad, aktivizovať Úrad na ochranu osobných údajov a v určitej miere si aj zvyknúť a tolerovať istú mieru sledovania.

PPT prezentácia doc. Erika Láštica:

ppt

autor: Martin Vereš

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri