denDeň predtým...

16. november 1989 - Čo stálo v pozadí malej študentskej demonštrácie? Aké boli motivácie a očakávania organizátorov demonštrácií? Aj na tieto otázky odpovedali  naši hostia v tretej debate uskutočnenej tento semester. (video)

V utorok 18.novembra, v priestoroch Filozofickej fakulty UK prebehla pomerne netradičná debata, pretože z pôvodne troch očakávaných hostí, ktorými boli Dionýz Hochel, Tomáš Hrivňák a Milan Novotný - vtedajší poslucháči Filozofickej fakulty, sa počet hostí spontánne rozšíril na sedem, ktorí s nami prišli zdieľať svoje zážitky a pocity zo 16. novembra 1989. Diskusiu moderoval Štefan Bako, študent 5. ročníka politológie.

Prvá otázka na našich hostí smerovala k tomu, ako a prečo vlastne vznikli tieto protesty?

Obaja hostia zhodnotili, že v tej dobe neexistovali odbory ako politológia. Dionýz Hochel opísal vtedajšie možnosti študovania politickej vedy, ktorá bola pomenovaná ako vedecký komunizmus a vedecký ateizmus, z nich potom nastupovali ľudia do štátnej sféry. Tomáš Hrivňák ho doplnil, že väčšina vtedajších učiteľov malo politické pozadie. Bez politického pozadia sa dali spočítať na desiatich prstoch, preto nebolo možné študovať apoliticky. Dionýz Hochel vysvetlil, že hoci tu bol štátny režim, ktorý cenzuroval informácie prenikajúce do vnútra štátu, mali informácie o dianí v zahraničí a vedeli napr. že Sovietskom zväze prebiehala Perestrojka a Glasnosť.

DSC 0275

V Československu existovala skupina ľudí, ktorí boli podpísaní pod Chartou 77, vedelo sa aj o Helsinskom kongrese (1975). Na jednej strane existovali štátne mládežnícke organizácie pod záštitou strany, potom tu však existovali ochranárske združenia, ktoré režim nepovažoval za nebezpečné a ponechal im relatívnu autonómiu. Práve medzi ochranármi vznikol jeden z hlavných prúdov proti vtedajšiemu systému. Milan Novotný spomínal, že museli chodiť na vojenskú katedru, kde počas prestávok diskutovali o dianí vo svete s vedomím, že „všade sa to rúcalo, u nás nie“. Tomáš Hrivňák doplnil, že druhý silný prúd tvorila podzemná cirkev. Tretí silný prúd bol tvorený disidentmi. Spoločne sa stretávali na vtedajších vysokoškolských brigádach a v „prepožičaných bytoch“, kde viedli diskusie o svetovom dianí a počúvali napríklad rádio Slobodna Európa. Kontakty na disidentov im zas poskytli zakázanú zahraničnú literatúru, ktorú nebolo možné iným spôsobom získať.

DSC 0299

Na otázku či ich práve toto prostredie stmeľovalo Dionýz Hochel odpovedal jednoznačne: „Áno, práve tie tri prúdy“. Milan Novotný trochu zaspomínal ako sa v ňom začal znásobovať pocit, „že sa musí niečo urobiť, aby sa nemusel v budúcnosti hanbiť, aj keď neveril že sa niečo zmení“. V tej dobe vznikol časopis Proglas. Po založení časopisu prišla potreba spraviť niečo verejné a dôležitá otázka bola KEDY. Rozhodli sa zorganizovať demonštráciu na 17. novembra, čo však, ako Milan Novotný povedal „bol piatok a všetci cestovali na východ“. Preto sa rozhodli usporiadať neohlásenú akciu dňa 16.novembra, čo bolo vo vtedajšom režime pri ohlasovacej povinnosti nelegálne a nepredstaviteľné. Navrhovali sa školské internáty, ale boli upozornení že tam budú čakať tajní policajti. Preto padlo rozhodnutie pre Mierové (Hodžovo) námestie, kde sa stretli so študentmi iných fakúlt.

DSC 0294

Napriek tomu že sa o tejto pripravovanej ale neohlásenej demonštrácii predstavitelia režimu dozvedeli a „rektor vyhlásil voľno, na internátoch sa podával obľúbený vyprážaný syr a v TV hrali Angeliku, prišlo nás tak 200-250“. Čakali tam však aj policajti, ktorí celú situáciu monitorovali. Z Mierového námestia prišiel nápad vykonať pochod mestom, kde sa demonštrovali na tú dobu nepredstaviteľné heslá ako Slobodu slova, Nechceme reaktor, Chceme vidieť reformy, Chceme školy pre všetkých, Demokraciu. Kričať podobné heslá pred kamerami, keď tí ľudia neboli súčasťou anonymného davu, ale každá tvár sa dala identifikovať, bolo v tej dobe rizikom. Dionýz Hochel dodal, že v závere demonštrácie sa vrátili na Mierové námestie, ktoré už bolo hermeticky uzavreté policajnými zložkami, ale napokon sa im podarilo pokojne rozpustiť.     

DSC 0278

Moderátor položil hosťom otázku, či bolo možné ovplyvniť nasledujúci deň? Hostia zhodne podotkli, že 16. a 17. november delí len jeden deň, no pred 25. rokmi boli vzdialené na svetelné roky. Demonštrácia 17. novembra bola oficiálne ohlásená ako spomienka na tragické rozohnanie študentských demonštrácií v r. 1939. Nikto nemohol vedieť ako dopadne 16. november a ako dopadne 17. november, ktorý ich vlastne zachránil. 16. november bol autentický, bez akejkoľvek koordinácie s inými mestami. Tomáš Hrivňák zhodnotil že to celé vyvrelo z pocitov, ktoré vtedy boli. Dionýz Hochel zhodnotil že strach mali, ale väčšina z nich nemala čo stratiť, hoci sa šírili informácie že sú pripravené tanky a armáda, ktorá má poverenie potlačiť demonštrácie. Milan Novotný povedal že nemali čo stratiť, mohli iba získať. Na otázku či mali hostia pocit, že dokážu niečo zmeniť sa zhodli, že ich to generačne formovalo a „vycibrilo“ charaktery. Povedali že to, čo nechceli, bolo vstúpiť do toho sveta ktorý existoval a tými kľúčmi sa im podarilo vstúpiť do nového sveta.

2

 4

3

1

autor: Martin Vereš

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri