TitleISIS: Nový štát na mape Blízkeho východu?

Čo je cieľom organizácie ISIS? Existuje reálny spôsob, ako zabrániť brutalite a teroru v tomto regióne? Aké je úloha USA a ďalších významných hráčov v konflikte? Diskustovali Marián Majer a Jozef Lenč.

Vo štvrtok 9.októbra sa v priestoroch Právnickej fakulty UK uskutočnila prvá diskusia akademického roku 2014/2015 na tému "ISIS: Nový štát na mape Blízkeho východu?". Diskusiu moderoval Ivan Markusek, študent 3.ročníka politológie a zároveň nový člen Ad hoc tímu. Hosťami na túto aktuálnu tému boli Marián Majer, bezpečnostný analytik pôsobiaci v CEPI a Jozef Lenč, politológ, komentátor a expert na Blízky východ.

Prvá otázka moderátora smerovala k histórii organizácie ISIS, pričom narážal na fakt, že pred rokom v médiách zmienka o ISIS ani nebola. Ako prvý reagoval Jozef Lenč. Na úvod skonštatoval, že skutočnosť, že média o niečom nepíšu, neznamená, že to neexistuje - to  platí aj v prípade ISIS. K histórii tejto organizácie poznamenal, že ISIS existoval už od zvrhnutia Saddáma Husajna v Iraku, pôvodne pod inými menami. Známy sa stal počas sýrskej občianskej vojny svojimi aktivitami. Podľa Lenča kroky tejto organizácie nie sú islamské (ako to z názvu vyplýva) a rovnako to nie je ani štát, pretože iba okupuje územie. Prelom v tomto roku nastal keď sa tzv. Islamskému štátu podarilo dobyť mesto Mosul a ovládnuť územie severného Iraku. Verbálne prezentujú, že sa snažia vytvoriť kalifát kde chcú zahrnúť všetkých moslimov žijúcich na celom svete, ale reálne to nespĺňajú.

Marián Majer: "Región Blízkeho východu predstavuje v súčasnosti top prioritu pre mnohé štáty, hlavne pre Spojené štáty americké."

Ako ďalej poznamenal Majer, nedávno vznikla medzinárodná koalícia na čele so Spojenými štátmi, ku ktorým sa pridali prevažne štáty regiónu - z Perzského zálivu a štáty, ktoré sa cítia ohrozené. Ďalšími členmi koalície sú niektoré členské štáty NATO ako Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia. Miera zapojenia týchto štátov je rôzna, hlavná aktivita je na Spojených štátoch. Nie je však zatiaľ jasné, ako si s hrozbou, ktorú ISIS predstavuje, poradiť. Na prelome mája/júna tohto roku to boli najmä pozemné operácie v Iraku, nie letecké útoky. Momentálne sa využívajú len letecké útoky, ktoré podľa Majera nebudú mať úspech, pretože sa momentálne zameriavajú  na ciele len zo satelitných snímok. Účinnejšie by bolo, keby boli nasadené nejaké špeciálne sily, ktoré vedia identifikovať ciele (hlavne na sýrskom území)  a ich zámer. Konštatuje, že hrozba zo strany Islamského štátu je výrazná a zasahuje obe skupiny islamu - šiítov aj sunnitov a predpokladá, že to môže mať aj širšie dopady.

Moderátor sa ďalej pýtal na príčiny úspechu ISIS. Jozef Lenč odpovedal, že ISIS nie je štát, ani teroristická organizácia - zdôvodňuje to tým, že keby boli teroristickou organizáciou, tak by nemali taký vojenský úspech. Dôvodom ich úspechu je, že v rámci ISIS sa dokázali spojiť viaceré skupiny - vojaci bývalej irackej armády - ISIS ich dokázal zaplatiť, preto sú aj vojensky efektívni. ISIS nie je iba „kopa teroristov, ktorí chcú len vraždiť“ - súčasťou sú miestni, rovnako aj kmene, ktoré sú proti irackej vláde a Západu. Na otázku, či je útok spojencov oprávnený, Marián Majer odpovedal, že je to otázka medzinárodného práva a jeho interpretácie. V Iraku prítomnosť spojencov z hľadiska medzinárodného práva problémom nie je, nakoľko iracká vláda o to sama požiadala. Väčším problémom je medzinárodná prítomnosť v Sýrii, kde Asadova vláda nevyjadrila oficiálnu požiadavku o pomoc ako iracká vláda, no zároveň ju ani neodmietla.

Jozef Lenč: "Letecké útoky tzv. Islamský štát nedokážu zastaviť."

Podľa Jozef Lenča letecké útoky ISIS zastaviť nedokážu. Marián Majer s týmto tvrdením súhlasí a dopĺňa že tieto zásahy sú veľmi finančne náročné. Pre ilustráciu, jeden let stojí približne 5 až 20-30 tisíc amerických dolárov. Veľa závisí od toho, aký úspech budú letecké útoky dosahovať. Momentálne to vyzerá, že asi bude potrebná aj pozemná operácia.

V závere moderátor otvoril kolo otázok z publika. Jedna z otázok smerovala k možnému vytvoreniu Islamského štátu a reakcie ostatných štátov na takúto možnosť. Odpoveď Jozefa Lenča bola jednoznačná - tzv. Islamský štát by asi nikto neuznával. Medzinárodné spoločenstvo by si však malo zvykať na fakt, že Irak a Sýria úž nebudú také, ako predtým. Vidíme to rovnako aj na prípade Krymu - jednoducho sa začínajú meniť hranice štátov. Ďalšia z otázok sa pýtala na to, čo sa stane, keď ISIS prekročí turecko-sýrske hranice, resp. či sa bude konať podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy - znamenal by útok na Turecko automatickú vojnu NATO vs. ISIS? Marián Majer odpovedal, že na summite vo Walese začiatkom septembra sa deklarovalo, že NATO bude reagovať v prípade, ak si to situácia bude vyžadovať, avšak neznamená to automaticky vojnu. Do veľkej miery závisí od postoja, ktorý zaujme Turecko. To môže podľa článku 4 požiadať o konzultácie, keď je v ohrození (čo podľa Majera môže urobiť už v tejto chvíli). Zvýšila by sa pravdepodobne pohotovosť Aliancie. Ďalej to závisí tiež od toho, či Turecko požiada o využitie článku 5. Ak bude Turecko priamo ohrozené, zvolá sa Severoatlantická rada na úrovni veľvyslancov a zrejme dôjde ku konzultácii - teda k článku 4.  

Posledná otázka sa dotkla brutality ISIS - znamená novú éru terorizmu? Lenč odpovedal, že to, čo robí ISIS nie je žiadnou novinkou - sú to staré techniky. Brutalita a jej medializácia slúži ako efektívny prostriedok na vzbudenie strachu obyvateľov žijúcich na danom území, čo ich prirodzene motivuje, aby sa k organizácii pridali a nekádli odpor.

autor: Katarína Jurišová

fotografia: Andrej Cibulka

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri