TNeuznané priateľstvo?

Aký vzťah má Slovensko ku Kosovu? A ako vníma Kosovo Slovensko? Aké sú naše vzájomné vzťahy? Aj na tieto otázky nám prišli odpovedať Ilir Deda a Lucia Klapáčová.

 

 V stredu podvečer 26. februára 2014 sme sa v knižnici Katedry politológie na Univerzite Komenského zhovárali s Ilirom Deda z Kosovského inštitútu pre politický výskum a rozvoj (KIPRED) so sídlom v Prištine a s Luciou Klapáčovou z MESA10 o vzájomných vzťahoch Slovenska a Kosova, ich budúcnosti a prípadných možnostiach ďalšieho rozvoja. Je teda Kosovo našim neuznaným priateľom?

6

Slovensko je jednou z piatich členských krajín EÚ, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, na druhej strane sa však snaží na Západnom Balkáne aktívne pôsobiť v rôznych projektoch, pod ktoré spadá aj Kosovo. Diskusia sa začala priamou otázkou na hostí, ako vidia slovensko-kosovské vzťahy. Lucia Klapáčová sa zhostila otázky zo strany Slovenskej strany hovoriac, že Národná rada SR v roku 2007 prijala dokument, ktorý tvrdí, že neuzná Kosovo dokým si Srbsko a Kosovo nevyriešia svoje vzájomné vzťahy. Dodáva, že dokument je zaujímavý aj z iného pohľadu, keďže dokument bol podporený aj opozičnými politickými stranami. Vzťahy Slovenska a Kosova sa však rozvíjajú aj napriek danej situácii, dodáva Lucia Klapáčová a spomína pritom na stratégiu rozvoja Slovenskej zahraničnej politiky, ktorá je nasmerovaná na EÚ a jej súčasťou je aj Západný Balkán. Vzťah Slovenska a Kosova má však aj druhú stranu a tou je, že Slovensko podporuje európsku integráciu Kosova a vynakladá snahu, aby Kosovu na tejto ceste pomohlo. Klapáčová hovorí, že len málokto vie, že Slovensko má v Prištine styčný úrad, kde dnes už vydávajú aj Schengenské víza pre obyvateľov Kosova.

18

Ilir Deda povedal, že slovenskí vedci patria medzi tých, čo rúcajú mýty a predsudky o vzájomných vzťahoch. Hovorí, že si cení pragmatický postoj Slovenska, ktorý síce neuznáva Kosovo, ale zároveň nebráni jeho európskemu prístupovému procesu. Pre Kosovčanov je európska integrácia prostriedkom transformácie, ktorou prešlo aj Slovensko, dodáva Ilir Deda. Hovorí, že pre ďalší rozvoj slovensko-kosovských vzťahov existuje veľký priestor, či je to už obchod, kultúra alebo vzdelávanie. Za čiernu škvrnu vo vzájomných vzťahoch považuje moment kedy Slovensko neuznalo Kosovskú nezávislosť, ktorú podmieňovalo rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora. Slovenská pozícia sa nezmenila ani po tomto rozhodnutí. Slovenský postoj si veľmi cení a bol by rád, keby aj iné krajiny, ktoré Kosovo neuznávajú, mali rovnaký postup (narážal na Španielsko, ktoré Kosovo blokuje). Deda pripomína, že Kosovo a aj iné balkánske krajiny žijú dnes v mieri, lebo im bola sľúbená európska cesta, teda integrácia, nie technický reformný proces, ale spoločenská reforma. Pripomína, že pre Kosovo je krása práve v tomto procese prijatia do EÚ. Vyzdvihuje, že EÚ je v Kosove všadeprítomná - pri budovaní celého politického systému Kosova, v práve a aj v ekonomike.

13

Na otázku z publika, či vidí nejaké problémy medzi Slovenskom a Kosovom, ktoré by bolo potrebné rozvíjať, znova pripomína, že si cení pozíciu Slovenska, ktorá negatívne neovplyvňuje kosovské obyvateľstvo - to sa týka najmä vydávania víz - a tým nekomplikuje štúdium mladým ľudom. Na otázku moderátorky Martiny, či si myslí, že bude jednoduchšie presvedčiť Slovensko uznať Kosovo, hovorí Deda, že je veľmi ťažké transformovať krajinu, ktorá je napoly izolovaná. Hovorí, že keď sa bude dariť Kosovu bojovať s korupciou a ekonomickým rozvojom a zaručí stabilitu, cesta k uznaniu bude jednoduchšia. Sám, ale uznáva, že si Kosovo musí splniť domácu úlohu.

39

Situácia za posledné roky sa výrazne zlepšila a 4/5 krajín sa stali pragmatickými voči Kosovu a neblokujú rokovania s EÚ. Pre Kosovo je EÚ hlavne mierový projekt. Lucia Klapáčová hovorí, že voči Kosovčanom existujú predsudky zo strany slovenskej spoločnosti a tým pádom sa hľadajú jednoduchšie argumenty pre neuznanie. Uvádza, že niektoré slovenské politické strany majú problém s majoritným moslimským vierovyznaním, pre niektoré strany je najdôležitejšie vyriešenie otázky vzájomných vzťahov so susedmi.

28

Ilir Deda dopĺňa, že predsudky sa nachádzajú na oboch stranách, Kosovčania vidia Slovensko ako krajinu, ktorá blokuje Kosovo v ďalšom rozvoji. Uznáva, že lepšie kontakty medzi občanmi štátov by zlepšili situáciu a dodáva, že aj v EÚ, v multilaterálnom spoločenstve, sú dôležité bilaterálne vzťahy. Ako príklad ich dôležitosti uvádza, kde sa môže Kosovo od Slovenska učiť, ktorým chybám sa vyhnúť v procese transformácie. Lucia Klapáčová upozorňuje, že toto sa našťastie už medzi krajinami deje. Pripomína, že všetky výmeny skúseností musia prebiehať na základe dopytu zo strany Kosova.

16

Čo sa môže Slovensko naučiť od Kosova? Obaja hostia sa zhodli na káve . Názor na to čo sa môžeme my naučiť od Kosova zaznel aj z publika. Odpoveďou bol sentiment bytia súčasťou spoločnosti, zodpovednosti za krajinu, ktorý sme na Slovensku stratili vstupom a uspokojením sa s EÚ a NATO. Lucia K. dodáva, že Kosovčania sú inšpiratívni v zmysle, ako veľa mladých študuje v zahraničí a vracajú sa následne domov, aby pomohli pri budovaní Kosova. Jedným z mnohých a dôležitých vecí, kde sa môže Slovensko učiť, je duch podnikania, ktorý na Slovensku chýba, dodáva jedným dychom.

22

Z publika zaznela ešte jedna zaujímavá otázka - či by Slovensko nestratilo na dôležitosti z pohľadu Kosovčanov, keby ho uznalo. Ilir Deda nevidel situáciu negatívne, strategickosť vzťahov, by sa podľa neho ešte posilnila v zmysle, že si krajiny budú viac nápomocné v rozvoji a bude existovať viacero oficiálnych partnerstiev.

33

Z publika padla aj provokatívna otázka na hosťa z Kosova - či keby bol on sám Srbom, obhajoval by Kosovo? Ilir Deda svoju odpoveď podložil nedávnym prieskumom verejnej mienky v Srbsku tvrdiac, že len 1,8% občanov sa ešte zaoberá Kosovom a teda si myslí, že Srbi prijali situáciu takú aká je, zmierili sa s ňou a čakajú na deň, kedy Srbsko uzná Kosovo ako samostatný štát. Aj zo svojej životnej skúsenosti hovorí, že podľa neho Srbi prijali situáciu týkajúcu sa Kosova takú akou je a chcú ísť ďalej. Pripomína, že situácia sa mení rýchlo, keďže ešte pred 3 rokmi sa okolo 40% Srbov zaoberalo otázkou Kosova. Pripomína, že uznanie Kosova by znamenalo aj možnosť pre celospoločenský rozvoj jeho obyvateľov a Kosovo by mohlo svetu dávať viacej z každého uhla pohľadu.

30

Moderátorka Martina nadviazala na odpoveď Ilira Dedu otázkou, ako presvedčia Srbov žijúcich v Kosove, aby chceli byť súčasťou Kosova. Ilir odpovedal, že oni už sú súčasťou Kosova a pokračoval, že korene treba hľadať v rozpustení Juhoslávie a rozdrobení na mnoho štátov s mnohými etnickými skupinami a menšinami. Je to hlavne o tom, ako sa väčšina stane zodpovednou za menšinu. Hovorí, že je potrebné sa na to pozerať zo strany, že Kosovčania sú dnes väčšina a musia byť zodpovední za menšinu, musia medzi sebou budovať partnerstvá. Lucia Klapáčová však v diskusii oponovala Ilirovi Dedovi a jeho pozitívnemu pohľadu na srbský vzťah ku Kosovu. Hovorí, že by veľmi rada zdieľala jeho názor, ale obáva sa, že situácia až taká pozitívna nie je. Uznáva však, že obyčajných Srbov sa otázka Kosova už až tak netýka ako je na pretrase medzi politikmi.

Zaujíma vás viac? Pozrite si záznam z diskusie:

23autor: Štefan Bako

fotografia: Patrik Kováč

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri