1Ústava po maďarsky

V stredu 24.apríla sme diskutovali so Zsoltom Gálom (Katedra politológie FiF UK), Petrom Morvayom (SME) a Tomášom Strážayom (SFPA) na tému politického vývoja v susednom Maďarsku a o zmenách, ktoré nastali po prijatí nového ústavného rámca.

Podľa Petra Morvaya, nová maďarská ústava má ideologický charakter a je zameraná nie na práva, ale povinnosti občanov – diktuje im „povinný, národno-kresťanský pohľad na svet“. Morvay dodáva, že takéto ustanovenia do základného zákona moderného národného štátu nepatria. Upozornil na to, že pri prerokúvaní samotných návrhov ústavy neboli dodržané formálne pravidlá, a problematickým bodom základného zákona je okrem iného tiež skutočnosť, že obsahuje množstvo detailov, ktoré sú v iných krajinách bežne riešené obyčajnými zákonmi. Niektoré vybrané ustanovenia majú podľa Morvaya zabezpečiť rôzne výhody podnikateľom blízkym práve vláde V. Orbána.

2

Po voľbách v roku 2010 zostavila politická strana Fidesz jednofarebnú vládu, pričom v parlamente obsadila 263 mandátov, čo je 68 % z celkového počtu kresiel. Disponuje tak dvojtretinovou väčšinou v zákonodarnom orgáne, čo jej umožňuje presadzovať svoje vlastné zákony bez potreby hlasov ostatných parlamentných strán, a teda bez nutnosti akéhokoľvek konsenzu naprieč politickým spektrom.

4

Zsolt Gál práve v tejto súvislosti poznamenal, že „je jedno, či Orbán vyhrá ďalšie voľby; všetky inštitúcie bude kontrolovať on“ a pre budúcu vládu, ak by došlo k jej zmene (pozn. nasledujúce voľby sa majú konať počas jari 2014), „bude ťažké spravovať krajinu bez možnosti zmeniť systém“. Okrem prekážky, ktorú by mohla predstavovať potrebná dvojtretinová väčšina je problémom fakt, že na mnoho významných pozícií v rôznych inštitúciách boli zvolení „Orbánovi ľudia“, ktorých mandát svojou dĺžkou v rokoch presahuje volebné obdobie novej vlády, a taktiež existujú funkcie, ktorých predstaviteľov nie je možné počas ich pôsobenia jednoducho odvolať.

8

Príkladom je napríklad ovládnutie maďarského ústavného súdu nominantmi strany Fidesz. Ústavný súd v Maďarsku bol od svojho vzniku v roku 1989 nesmierne silnou inštitúciou právneho dohľadu s veľmi širokými právomocami, a pri formovaní právneho štátu sa mu darilo plniť mimoriadne aktívnu úlohu.

Nová ústava a jej novely okliešťujú právomoci ústavného súdu, pričom štvrtá novelizácia ústavy (z marca 2013), začlenila do základného zákona väčšinu prechodných ustanovení, ktoré boli už predtým ústavným súdom zrušené. Ústavný súd po novom bude môcť preskúmavať ústavu a jej novely už len pre súlad s procedurálnymi požiadavkami v nej stanovenými, a taktiež sa už viac nebude môcť odvolávať na svoje precedensy za posledných 22 rokov.

 

Podľa Tomáša Strážaya, zásahy do nezávislosti týchto inštitúcií predstavujú problém aj vo vzťahu k Európskej únii, kde rezonuje otázka: „...ako môžeme od nových členov vyžadovať niečo, čo Maďarsko porušuje?“. Európska komisia začala v januári 2012 proti Maďarsku zrýchlené konanie o porušení legislatívy EÚ, týkajúce sa právnych predpisov, ktoré nadobudli platnosť 1. januára na základe novej ústavy i v súvislosti s Maďarskou národnou bankou. Komisia upozornila maďarskú vládu zákony, ktoré spochybňujú nezávislosť centrálnej banky a ich prepracovanie sa stalo podmienkou pre otvorenie rokovaní týkajúcich sa finančnej pomoci od EÚ, ako aj  Medzinárodného menového fondu. Viktor Orbán, vzhľadom na ultimátum od Komisie, prisľúbil legislatívne zmeny, ktoré by mali uviesť sporné zákony do súladu s právom Európskej únie a maďarský parlament prijal potrebné novelyzákonov. Napriek tomu, že z formálneho hľadiska maďarská vláda požiadavkám „externých kontrolórov“ vyhovela, našiel sa iný spôsob, ako si zabezpečiť politický vplyv v národnej banke, a to v osobe jej nového guvernéra Györgyho Matolcsyho, ministra národného hospodárstva súčasnej Orbánovej vlády a bývalého ministra hospodárstva Orbánovej prvej vlády v rokoch 2000-2002.

6

Zsolt Gál upozornil na fakt, že Fidesz pri nomináciách porušuje aj vlastné zákony, nakoľko menované osoby, či už viceguvernér centrálnej banky, alebo sudcovia ústavného súdu okrem toho, že neboli dostatočne nezávislí, nespĺňali potrebné podmienky voliteľnosti.

autor: Kristína Peschlová

fotografia: Jozef Lajčák

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri