1Rozpočet EÚ: Mýty a Fakty

Ako prebieha financovanie Európskej únie a aká je štruktúra čerstvo schváleného rozpočtu? Diskutovali sme s Dušanom Chrenekom (vedúci zastúpenia EK) a Petrom Javorčíkom (štátny tajomník MZV).

21. februára 2013 otvoril Ad Hoc letný semester diskusiou o rozpočte Európskej únie na roky 2014-2020. Téma eurorozpočtu je v dianí EÚ momentálne ústrednou, keďže sa v ostatných dňoch podarilo členským štátom dojednať jeho podobu a čaká ho schvaľovanie v Európskom parlamente.

IMG 9079f

Eurorozpočet má 5 základných častí, najvýznamnejšou z nich je zložka podpory pre inkluzívny rast.Jeho súčasťou je i kohézna politika na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktorá je mimoriadne dôležitá pre Slovensko. To dnes až 75% všetkých verejných investícií realizuje z európskych prostriedkov. Druhá zložka tejto časti rozpočtu je zameraná na podporu konkurencieschopnosti členských štátov. Druhá kapitola rozpočtu je podľa Dušana Chreneka najtradičnejšia, najväčšia časť z nej smeruje do poľnohospodárstva. Kapitola 1 a 2 spolu predstavujú hlavnú časť eurorozpočtu, spolu predstavujú zhruba 85% z jeho sumy. Treťou kapitolou je Bezpečnosť a občianstvo, pod ktorú spadá napríklad podpora imigračných politík. Štvrtou kapitolou rozpočtu je sekcia Globálna Európa, posledná kapitola rozpočtu je určená na administratívne výdavky, ktoré pohlcujú zhruba 6% z neho.

3

Ako uviedol vo svojom úvodnom vstupe Dušan Chrenek, pôvodne Komisia navrhla, aby záväzky v rozpočte na roky 2014-2020 boli vo výške zhruba 1,3 bilióna eur, čo predstavuje 1,08 hrubého národného dôchodku EÚ.Návrh Európskej komisie bol však výrazne zmenený dohodami členských krajín. Tie rozpočet skresali na 960 miliárd eur. Výsledok daného summitu je podľa Dušana Chreneka pre Slovensko mimoriadne výhodný, keďže zaznamená výrazný nárast príjmov z kohéznej časti rozpočtu. Menej však môže byť spokojná Komisia, ktorá chcela najmä zmeniť štruktúru rozpočtu, nedávať až toľko na poľnohospodárstvo či kohéziu, ale podporovať napríklad vedu a vzdelávanie, v čom sa ale v rokovaniach výdavky znížili. Rovnako bola oproti návrhu znížená aj suma na podporu občianstva, bezpečnosti či na vonkajšie fungovanie EÚ, rozvojovú pomoc či na fond solidarity. Komisia považuje za pozitívne, že sa oproti minulému rozpočtu zvýšili výdavky na konkurencieschopnosť, čo znamená i zvýšenie výdavkov na podporu vedy a vývoja. Prvý krát v histórii ale nastáva to, že rozpočet EÚ klesá oproti poslednému, čo súvisí s kritickou situáciou v Európe i tým, ako si členské krajiny presadzovali svoje priority. Rozdiel medzi návrhom Komisie a výsledkom summitu predstavuje pokles o viac ako 8%.

IMG 9111h

Ak hovoríme o tom, kam smerujú financie EÚ, na mieste je otázka, aké sú zdroje tohto rozpočtu. Tými sú podľa Dušana Chreneka tzv. tradičné zdroje- clá členských štátov, poplatky z cukru, či poľnohospodárskych výrobkov, ďalej zdroj závislý od výšky HDP a zdroj z DPH členských krajín. Podľa jeho slov má Únia vlastných zdrojov minimum, väčšina z nich k nej smeruje z rozpočtov členských krajín.

2

Peter Javorčík, ako priamo zainteresovaný, priblížil i proces jednania o konečnej podobe tohto rozpočtu. Podľa neho bol tento rozpočet dobre nastavený už pri jeho predložení Komisiou v roku 2011. Faktom je, že došlo k poklesu financií pre kohéznu politiku, Slovensko z nej však získa viac prostriedkov, keďže je jednou z troch krajín, ktorým sa zvýšia kohézne fondy. Na druhej strane stojí skupina tzv.čistých prispievateľovdo rozpočtu ako Briti, Dáni, Francúzi či Holanďania, ktorí sa presadzovali za zásadné skresanie rozpočtu. Nastali pomerne tvrdé rokovania, prvých 6 až 9 mesiacov salen vyjasňovalo, aký dopad bude mať tento návrh na členské krajiny. V októbri bol pokus zhodnúť sa na tomto rozpočte na úrovni ministrov, no nebol úspešný a rokovania boli odložené na začiatok roka 2013. K rokovaniu došlo na začiatku februára a v tomto prípade bolo úspešné. Tento summit hodnotí Peter Javorčík ako zaujímavý. Rokovalo sa na ňom celú noc, dohoda bola uzavretá až v poobedných hodinách ďalšieho dňa.

IMG 9066b

Hovoriac však o konkrétnych sumách, ktoré tento rozpočet pre Slovensko prinesie, na poľnohospodárstvo a kohéznu politiku dostaneme zhruba 20 miliárd eur, pričom odvody Slovenska do tohto rozpočtu predstavujú zhruba 7 miliárd eur za 7 rokov. Okrem toho dostaneme i príspevky na  dostavbu Jaslovských Bohuníc, príspevky na program Erazmus a ďalšie.

IMG 9107g

Momentálne je potrebné aby, dojednaný rozpočet schválil i Európsky parlament, podľa Petra Javorčíkasa však už neráta s výraznými zásahmi Parlamentu do jednotlivých kapitol rozpočtu.Dosiahnutie dohody o rozpočte však podľa nehoznamená, že sme na polceste, dôležité totiž podľa neho bude ešte nastavenie efektivity čerpania eurofondov. Pochopiteľne, čaká sa na schválenie tohto rozpočtu Európskym parlamentom, neráta sa však s výraznými zásahmi Parlamentu do zložiek rozpočtu. Ako doplnil Dušan Chrenek, dôležité je mať flexibilitu, možnosť prenášať financie medzi jednotlivými kapitolami a možnosť prenášať ich do ďalšieho roka. Dnes totiž platí, že čo sa nevyčerpá v danom roku sa späť rozdelí členským krajinám podľa výšky ich HDP. Pochopiteľne preto čistí prispievatelia nebudú naklonení flexibilite rozpočtu, keďženajviac profitujú zo spätného prerozdeľovania prostriedkov.

IMG 9127j

Na záver Peter Javorčík objasnil i situáciu, keby Európsky parlament neprijal tento rozpočet. Alternatívou podľa jeho slov nie je opätovné prerokovávanie rozpočtu, ale jednoročné rozpočtovanie, čo by bol zásadný problém asilné ohrozenie predvídateľnosti rozpočtu. Publikum v závere diskusie načrtlo problematiku nedostatočného čerpania eurofondov Slovenskom. Hostia sa zhodli na tom, že existuje silný tlak na to, aby Slovensko zintenzívnilo ich čerpanie, pretože ak by sme ich čerpali ako doteraz, prepadlo by zhruba 200 až 300 miliónov eur. Únia pritom môže prispôsobiť pravidlá tak, aby toto čerpanie mohlo byť efektívnejším, napríklad realokáciou prostriedkov v rámci programov. Čerpanie eurofondov je však predovšetkým v rukách Slovenska.

Prezentácia p. Chreneka je k dispozícií na stiahnutie TU

autor: Katarína Chovancová

fotografia: Martin Nedeliak

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri