1Revolučný Egypt

V našej úvodnej diskusii sme sa zamerali na tému vrevolučných udalostí v Egypte, ale i neustáleho rozširovania sa revolučných nálad v celej oblasti širšieho Stredného Východu. Diskutovali sme s Ivom Samsonom.

 

Ako hovorí Ivo Samson, „už nejde len o revolučný Egypt, ide o akúsi formu novej revolúcie. Tou sa môžeme zaoberať napríklad z pohľadu kultúry, dejín alebo tradícií,“ sám sa ale na problematiku zameriava v kontexte bezpečnosti Európy. Tá je totiž na región Stredného východu viazaná Úniou pre stredomorie. Faktom je, že Európska únia má za cieľ tento región nejakým spôsobom „podchytiť“, mať šancu do neho zasahovať, v skutku jej ide o bezpečnosť Západu.

IMG 2354 as Smart Object-1

 

„Nejde o spontánny výbuch a čisto lokálny problém, ale o revolúciu s nedoziernymi následkami.“

Čo sa týka aktuálnej situácie v oblasti širšieho Stredného východu, sme svedkami revolučnej vlny, ktorá túto oblasť zasiahla začiatkom roka. A to rovnako prekvapivo, ako revolučné udalosti v roku 1989, kedy „sovietológovia“, „kremľológovia“ a ich predpovede fatálne zlyhali. Rovnako arabisti museli dostať „železnou tyčou po hlave“, aby si uvedomili, že nejde o spontánny výbuch a čisto lokálny problém, ale o revolúciu s nedoziernymi následkami, nakoľko je celý širší Stredný východ zasiahnutý vlnou nestability a revolúcií.

IMG 2372

"Existujú humanitárne normy, podľa ktorých EÚ nutne musí akceptovať imigráciu z humanitárnych dôvodov."

Nás ale v prvom rade zaujíma, do akej miery budú Európania dotknutí preklenutím týchto revolúcií do nášho regiónu, a to napríklad radikalizáciou moslimov v európskych krajinách, resp. tým, do akej miery sa tieto udalosti dotknú Európy v podobe imigrantských vĺn. Faktom totiž zostáva, že Európa si na seba uplietla „humanitárny bič“, pretože existujú jej humanitárne normy, podľa ktorých nutne musí akceptovať imigráciu z humanitárnych dôvodov- ako náhle niekde na širšom Strednom východe vznikne revolúcia a v jej dôsledku do Európy imigrujú občania týchto krajín, je nemožné ich neprijať.

„Už okolo roku 2005 bolo evidentné, že arabský svet sa nachádza v obrovskej kríze a je akýmsi ´tlakovým hrncom´,ktorý skôr či neskôr musí vybuchnúť.“

IMG 2348

Hľadajúc analógie medzi revolučnými udalosťami na Strednom východe a inými revolúciami. nežná revolúcia v roku 1989 bola v podstate úspešná- v tom, že sa jej podarilo zmeniť geopolitický balans vo svete a odstrániť komunistický režim. Keď sa pozrieme na arabský svet, ide o svet mimoriadne tristný, to však bolo evidentné už skôr. Už okolo roku 2005 bolo (podľa výskumov Pewpolls) evidentné, že arabský svet, zahŕňajúci približne 300 miliónov obyvateľov sa nachádza v obrovskej kríze a je akýmsi „tlakovým hrncom“, ktorý skôr či neskôr musí vybuchnúť. Polovica z obyvateľstva bola mladšia ako 14 rokov, z čoho je evidentné, že tieto krajiny neustrážili svoj demografický vývoj, väčšina z týchto mladých ľudí chcela odísť na Západ. Títo ľudia ale ostali „uväznení“ v arabskom svete, ktorý začal praskať vo švíkoch. Je faktom, že Západ mal kvóty na prijímanie imigrantov, fakticky ale prijímal predovšetkým elitných občanov arabských krajín, ostatní ľudia ostali vo svojich krajinách na pospas demagógii a islamizmu.

„USA nemali záujem Mubaraka podržať, lebo si potrebujú ponechať vplyv v Egypte a po jeho zvrhnutí môžu kurizovať s novými elitami.“

IMG 2434 copy 2

Hovoriac opäť o revolúciách v oblasti širšieho Stredného východu, ide o prvú veľkú revolúciu od roku 1989, ktorá má makroregionálny charakter. Táto revolúcia sa spočiatku prejavila v Tunisku, kde padol režim reprezentovaný konkrétnym vodcom. V Egypte síce padol vládca, ale nepadol režim a už vôbec nepadol systém. Čo sa Líbye týka, vývoj revolučného diania v tejto krajine zostáva otvorený. Medzi časom však výbuchy nastávajú v desiatkach ďalších krajín. Čo sa Egypta týka, tu mal „padnúť“ vládca, ktorý bol priamo identifikovaný s korupciou a zlou životnou úrovňou v krajine. Kým v Líbyi na strane diktátora napriek všetkému zotrvala väčšina populácie, v Egypte vládcu opustil každý a to aj jeho najväčší priateľ- USA. Tie nemali záujem ho podržať, lebo si potrebujú ponechať vplyv v Egypte a po zvrhnutí Mubaraka môžu kurizovať s novými elitami a tvrdiť, že i oni prispeli k jeho zvrhnutiu.

„Jedinci, ktorí v týchto krajinách disponujú podielom na bohatstve krajiny, sa oň nemuseli deliť s obyvateľstvom.“

IMG 2338

Otázkou ale zostáva, ako sa v týchto krajinách vytvorilo napätie, pre ktoré ich nazývame „tlakovým hrncom“. Po revolučných udalostiach sa režimy týchto krajín ustálili zhruba v roku 1970. Tieto krajiny boli fakticky viazané so Západom (USA a EÚ) a teda nemohli bojovať proti sebe, ako mali vo zvyku: Nastáva demografický boom, a do istej miery aj boom ekonomický. Jedinci, ktorí v týchto krajinách disponujú podielom na bohatstve krajiny, sa oň nemuseli deliť s obyvateľstvom, púšťali sa preto do megalomanských plánov, no obyvatelia začali požadovať podiel na bohatstve- to vyprodukovalo napätie, ktoré vybuchlo, dosť prekvapivo, najskôr v Tunise.

„Akceptovali sme autoritárstvo, lebo zabezpečovalo stabilitu.“

IMG 2421

V Egypte neexistuje kontrakt medzi vládnucimi a ovládanými, medzi vládou a bázou ľudí- ten sa totiž dá sa vybudovať len na základe existencie demokratických mechanizmov, participácie ľudí na dobre spravovanej spoločnosti. Toto v Egypte nefungovalo a každý to vedel, ale vnímali sme, že model demokracie sa nedá násilne ani nenásilne exportovať a preto jednoducho bolo treba čakať na revolúciu, akceptovali sme autoritárstvo, lebo zabezpečovalo stabilitu. V prípade Mubaraka a iných diktátorov v týchto krajinách sme vedeli, že sú to autoritári porušujúci ľudské práva občanov, ale z dôvodu názoru, že ich vláda je lepšia ako chaos, sme ich akceptovali. Keď sa v Egypte ukázalo, že je dovolené a povolené sa vzbúriť, došlo k tomu. Neexistovali zákony, obmedzenia, pravidlá, či samodiktátorstvo v zmysle demokracie- toto Stredný východ nepozná, čo je ťažké súdiť, lebo naša predstava demokracie je iná ako náplň, ktorú má demokracia pre ľudí na Strednom východe.

Revolúcia naplnila svoj cieľ, ktorý videla v zvrhnutí vládcu. Otázne je ale, čo nastane ďalej. Momentálne sa vynára niekoľko možných scenárov:

„Skupina podobná Moslimskému bratstvu má moc v Iráne, Libanone, či Sýrii.“

Jeden z nich poukazuje na možný nástup vlády Moslimského bratstva. Európa má jednoducho strach z toho, že by dobre organizovaná skupina, ponúkajúca jednoduché riešenia a jasné slogany získala podporu egyptského obyvateľstva. Toto by pre ňu bolo fakticky bolo nepríjemné- sociálne, ekonomicky aj vzhľadom na možné imigračné vlny. Pripomeňme, že takáto skupina má moc v Iráne, Libanone, či Sýrii.

IMG 2367 as Smart Object-1

„Scenár, kedy prevezme v krajine moc armáda, je pre Európu v podstate prijateľný.“

Druhou z možných alternatív je, že moc prevezme armáda. Tento scenár je pre Európu v podstate prijateľný. Aj keď by sme zrejme neboli spokojní s porušovaním ľudských práv v krajine, ale budeme schopní sa s touto elitou stotožniť, ak armáda v regióne zabezpečí stabilitu- aj z hľadiska ropy ako suroviny číslo jeden. Armáda sa ale zatiaľ drží bokom, otázne je prečo- možno aby múdro vyčkala, kým sa frakcie pustia do seba, kým i Európa bude na pokraji chaosu a svet s nadšením uvíta, ak egyptská armáda zasiahne.

IMG 2397

Islamistický scenár by priniesol stabilitu, ale zároveň i nepriateľstvo voči Európe i voči sekulárnym susedom.“

Ako ďalší sa ponúka Islamistický scenár- ten by taktiež priniesol stabilitu, ale zároveň i nepriateľstvo voči Európe i voči sekulárnym susedom. V tom prípade by Európa mala suseda, ktorý provokuje konfliktnú situáciu, čo je pre ňu neprijateľné. Ak by toto nastalo, príde scenár volania po „tvrdej ruke“, po tých, čo teraz čakajú v treťom rade, scenár pre masy sľubujúci rýchle riešenie. Podobný príklad nachádzame v histórii Slovenska: Revolúcia bojovala proti komunizmu, ten padol, následne sa ale rôzne frakcie pustili navzájom „do seba“ a za týchto okolností sa k moci dostal Mečiar. Toto sa, fakticky, môže stať v Egypte, no s oveľa horšími dopadmi, a to aj pre okolité krajiny a menšiny. Jednoducho a prosto, Európa príjme akýkoľvek scenár, kedy bude zabezpečená stabilita, bez ohľadu na možné nedodržiavanie ľudských práv egyptských občanov.

ivo samson

autor: Katarína Chovancová

fotografia: Martin Nedeliak

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri