1 copy uvodnáVojenská intervencia v Líbyi?

Na tému vojenskej intervencie v Líbyi v kontexte analýzy bezpečnostnej politiky OSN sa na aprílovej diskusii sme sa zhovárali  s Jaroslav Drobným a Eduardom Chmelárom.     

 

Eduard Chmelár: „Líbyjský konflikt sám o sebe je ukážkou toho, čo môžeme volať hrou na dobrých a zlých diktátorov“

 „Je to obligátna vec, ktorá sa mnohým zdá byť smiešna, ale vynechať ju nemožno- ide o ropu. Predstavitelia západných krajín tvrdili, že výpadok ropy by prípadne dokázala nahradiť Saudská Arábia. Teraz sa ale ukazuje, že nenahrádza. Líbyjský konflikt sám o sebe je ukážkou toho, čo môžeme volať hrou na dobrých a zlých diktátorov: Dobrí sú pritom tí,ktorým je Západ naklonený, pričom je jedno, že vládne diktátorsky, podstatná je existencia stability v jeho krajine. V prípade Líbye ale zrazu nevadí, že do nej vnesieme nestabilitu, podstatné je totiž zvrhnutie diktátora. Dobre viem, že Kaddáfí je nevyspytateľný diktátor, ktorý nemá jednotnú líniu. Nie je tu žiadna ústava, nie je to diktátor, ktorého možno charakterizovať jednotnou ideológiou.

20

Musíme sa ale opýtať, o čo v tejto vojne ide. Na určité veci sa totiž nemôžeme pozerať ľahostajne. Ide o špinavý obchod- súhlas Ligy arabských štátov znamenal tichý súhlas s intervenciou v Bahrajne, čo bolo utíšením prvej fázy arabských revolúcií. S týmto súhlasili arabské štáty aj Západ- táto oblasť môže byť druhým Irakom.“

Jaroslav Drobný: „V Líbyi neexistujú inštitúcie, skrz ktoré by sa dala vytvárať opozícia.“

22

„Prečo to ale v Líbyi dospelo k vojne? Neexistujú tu inštitúcie, skrz ktoré by sa dala vytvárať opozícia. V Egypte to boli ľudskoprávne alebo študentská organizácie. Táto opozícia doviedla ľudové hnutie až k revolúcii, no v Líbyi nič také nie je a preto je povstanie voči Kaddáfímu tak chaotické a živelné. Celá občianska vojna sa začala strieľaním do civilistov, pričom ich zločinom bolo len to, že boli na ulici vtedy, keď ich Kaddáfí na ulici mať nechcel. Akcie medzi jednotlivými povstaleckými radami a kmeňmi neboli koordinované, k opozícii sa pridali aj vodcovia líbyjských kmeňov. Neschopnosť koordinovať protivládnu aktivitu priniesla náhly zvrat situácie, kedy to vyzeralo, že Kaddáfího jednotky dokážu potlačiť toto povstanie obyvateľstva. Náhle ale vypukla vlna nadšenia z tohto povstania: Arabská liga podporila Radu bezpečnosti OSN vo vydaní rezolúcie o bezletovej zóne v Líbyi pod vplyvom verejnej mienky vo vlastných krajinách. Svoje mohla koniec- koncov zohrať aj snaha odpútať pozornosť od problémov vlastných krajín a snaha utlmiť povstania v nich.“

23

Eduard Chmelár: „Dárfúr žiadal zásah a bezletovú zónu, no dostal odpoveď, že územie je príliš veľké, pritom je 3,5 krát menšie ako Líbya.“

„Neviem, do akej miery sú spoľahlivé prieskumy verejnej mienky v arabských krajinách. Aj po skúsenostiach z Iraku som opatrný vo vyvodzovaní postojov obyvateľstva len na základe postojov určitých skupín. Na tieto veci sa pozerám čisto z hľadiska medzinárodných vzťahov a svetovej politiky. A nemôžem nevidieť, že táto vojna bola od začiatku nepremysleným dobrodružstvom. Západ stratil systém vo svojich krokoch, do operácií sa vrhá bezhlavo. A Američania, tí si po iných operáciách mysleli, že môžu zrazu všetko. Toto je ale nezodpovedný prístup v medzinárodných vzťahoch, ktorý dlhodobo kritizujem. Na rozdiel od iných intervencií USA bola táto v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady, ale tento súlad nie je jediným kritériom, podľa ktorého by sme mali posudzovať vojnu. Rezolúcia 1973 je podľa mňa veľmi zlou rezolúciou. Pop prvé, dáva možnosti pre priveľké množstvo interpretácií. Je v nej evidentné, že Západ nemal premyslené, čo bude vlastne bude robiť. A napokon, postoj USA sa zmenil prakticky za 24 hodín: Najprv sa americký minister obrany vyjadril, že každý minister obrany, ktorý odporučí intervenciu, by si mal dať vyšetriť hlavu. Keď sa ale potom Západ rozhodol, že ´do toho pôjde´, svoj postoj zmenil. Táto rezolúcia odmieta zásahy na zemi ale dáva veľa možností, ako udržiavať bezletovú zóny. Zásah ale musí byť v súlade z medzinárodným právom, musí byť vedený spôsobom relevantným so zámienkou, ktorá je nastolená. Akýkoľvek zmysluplný zásah musí byť vedený len ak má zlepšiť situáciu. V medzinárodných vzťahoch jednoducho nesmieme byť útlocitní. Kongo a Dárfúr sú prípady, kedy by bol akýkoľvek zásah lepší než nečinnosť. Konkrétne v Kongu zahynulo od 4 do 10 miliónov ľudí, no neprišla žiadna intervencia, lebo Západ tam dlhodobo odporne zneužíva ľudí. Táto krajina je v neustálom ohni. Darfúrrovnako- žiadal zásah a bezletovú zónu, no dostal odpoveď, že územie je príliš veľké, pritom je 3,5 krát menšie ako Líbya.

26

Jaroslav Drobný:„Západ nie je vo vojne s Líbyou, je to občianska vojna, konflikt medzi povstalcami a Kaddáfího jednotkami, do ktorého zasiahla Bezpečnostná rada.“     

„Darfúr je územie, kde by intervencia nepomohla. Nezabúdajme, že Západ nie je vo vojne s Líbyou, je to občianska vojna, konflikt medzi povstalcami a Kaddáfího jednotkami, do ktorého zasiahla Bezpečnostná rada. To je vnútorný konflikt v Líbyi, v ktorom jednoducho Západ zasiahol na jednej strane. Vyvražďovanie obyvateľstva je, pochopiteľne, silným argumentom pre zásah. Tento zásah zabránil masakrovaniu v Benghází. To, čo dnes vidíme v Misurate sa mohlo diať práve tam. Prístav v Misurate je plný ľudí, kt. chcú opustiť Líbyu...“

29

Eduard Chmelár: „To, čo sa teraz deje v Líbyi má od ochrany civilistov na míle ďaleko.“

„Z hľadiska medzinárodných vzťahov Západ je v regulárnej vojne s Líbyou a to bez debaty. To, čo sa teraz deje v Líbyi má od ochrany civilistov na míle ďaleko. Američania používať bezpilotné lietadlá, ktoré ľudskoprávne organizácie považujú za barbarské a mali by byť zakázané. To, koľko civilistov bolo zavraždených pred zásahom a koľko v dôsledku zásahu je otázka rovnako sporná, ako v prípade Kosova. Západ má obmedzené vojenské kapacity. Ak ich nemôže využívať vo všetkom, má ich využívať tam, kde je to najpotrebnejšie a  ja tvrdím, že v Kongu a Dárfúre. Na medzinárodnej scéne sa nemá rozhodovať na základe emócií, ale prihliadať na to, kde má zásah byť najúčinnejší.“

Apropo, na základe ktorej kapitoly Charty OSN sa NATO angažuje v Líbyi? Systém OSN povoľuje existenciu regionálnych obranných zoskupení na obranné ciele. Severoatlantická aliancia podľa Charty OSN stále nesmie zasahovať mimo územia svojich členských štátov. Čo tam teda NATO vlastne robí? Zrejme si myslelo, že túto vojnu zvládne rýchlo a elegantne, že bezletovou zónou vyradia z prevádzky protivzdušnú obranu, no dnes je NATO bezbranné a volá po bezpečnostnej stratégii. Ak im ide o Kaddáfího odchod, tá vojna sa nedá ukončiť inak ako pozemnými jednotkami.“ 

Jaroslav Drobný:„Osobne si myslím, že konflikt skončí porážkou Kaddáfího.“

27

„Medzi signatármi tejto výzvy sú aj kmene z oblasti Misuraty, kde sa Kaddáfího jednotky stiahli a nechali situáciu jednoducho na členské kmene. Kmene, kt. mali situáciu vyriešiť, zrazu vyzývajú Kaddáfího na odchod a on, on je typ človeka, čo sa odmieta vzdať bez ohľadu na následok. Jedna z možností je teda občianska vojna bez skorého výsledku. Druhou je víťazstvo povstalcov, ak by im Západ poskytol pomoc aj čo sa týka výzbroje. Tretia možnosť je, že sa Kaddáfí udrží na západe a povstalci na východe a dôjde k rozpadu Líbye. Tretej osobne nedôverujem, pretože pred rozpadom dajú obe strany prednosť neprestajnému konfliktu. Osobne si myslím, že konflikt skončí porážkou Kaddáfího.“

Eduard Chmelár:„Káddáfí už nehrá o krajinu, ale o život. Neštíti sa ničoho.“

„Súhlasím s tým, že celá Líbya by si vydýchla po odchode Kaddáfího. On už ale nehrá o krajinu, ale jedná o život. Neštíti sa ničoho. Treba ale pripomenúť, že minulý týždeň tu bol návrh Africkej únie na prímerie a práve povstalci to odmietli. Bolo by šialené, keby Západ začal povstalcov vyzbrojovať. To je niečo, do čoho by sa Západ jednoducho nemal starať. Obávam sa dlhodobého konfliktu, aj toho, že by došlo k niečomu, čo som nazval ´európsky Irak´. USA sú de facto v permanentnej vojne, nikdy ju nevedú všade, ale vždy niekde. Američania sa držia v úzadí, nie ale preto, že by ich nebavilo stáť na čele operácie.“

Jaroslav Drobný:„Vzbura je reakciou na potlačenie proreformných povstaní občanov.“

 „Zopakujme si, ako konflikt začal. Občania požadovali reformy, režim po nich začal strieľať, proti nemu sa občania vzbúrili. Bol to režim, kto túto občiansku vojnu začal. Vzbura je reakciou na potlačenie proreformných povstaní občanov. Nehovorme teda o dobrých a zlých, Kaddáfího strana je stranou, ktorá to začala.“  

28

Uvedomme si, akou organizáciou je ale Africká únia i to, že Kaddáfí v nej má svoj vplyv.

Jaroslav Drobný:„Kaddáfí si vďaka svojím dolárom vybudoval svoje ´satelitné krajiny´ a vďaka tomu ovplyvňujú hlasovanie v Lige arabských štátov, resp. v Africkej únii.“

Eduard Chmelár: „Áno, má vplyv v Africkej únii, ale nielen kvôli rope. Desaťročia podporoval dekolonizácie, je iniciátorom panafrickej myšlienky.“

Jaroslav Drobný:“Aj vďaka svojim dekolonizačným tendenciám má dnes taký vplyv v Africkej únii.“

30

Publikum: „Pri každej  zmene režimu, ktorú priniesla intervencia bol tento režim vždy nedemokratický. Pán Drobný, prečo si myslíte, že  intervencia je demokratická?

Jaroslav Drobný: „Bol to Kaddáfí, kto dal strieľať do demonštrantov. Čo je jednoduchšie, ako usporiadať referendum o forme vlády? Nič! Ale Kaddáfí dal do ľudí, čo to požadovali, strieľať a to bol začiatok.“

Eduard Chmelár:„Toto nie sú systémové kroky ani manévre za spravodlivosť, toto sú špinavé vojny s konkrétnymi záujmami.“

„S tým súhlasím a nikdy som nespochybnil že tento konflikt začal Kaddáfí. Rovnako si musíme povedať, že toto nie je vojna za ochranu civilistov, preto by predsa Francúzsko, USA i iní vojnu neviedli! Boli si vedomí toho, akou komoditou bude ropa, i toho, že popularita Sarkozyho bola fakticky na bode mrazu. Tieto fakty vo svetovej politike netreba ignorovať. V otázkach vojny a mieru je to vždy o tom istom- nikdy sa nikto nehrnul do riešení, ktoré by boli z dlhodobého hľadiska oveľa lepšie. Odmietam moralizovať do chvíle, kým sa nezačneme baviť o systémových riešeniach, o tom, ako zvládať konflikty a ako im predchádzať. Toto nie sú systémové kroky ani manévre za spravodlivosť, toto sú špinavé vojny s konkrétnymi záujmami. Aj Hitler napadol Poľsko pre záujmy nemeckého obyvateľstva. Jednoducho, každý si svoju vojnu vie ospravedlniť.“

31

Publikum: „Situáciám, k akým došlo v Líbyi by sa malo v dlhodobom horizonte zabraňovať. Nezabránilo sa, teraz ich treba riešiť: Ako?

Eduard Chmelár: „V Charte OSN mal byť zriadený orgán monitorujúci situáciu (Vojenský štátny výbor), mal tvoriť analýzy, byť styčným bodom, z ktorého by sa v prípade nevyhnutnosti riešili aj intervencie, ale nielen tie. Sú tu nástroje dlhodobé, ktoré sa použili v rámci Suezskej krízy. Keď ale verejnosť nezačne tlačiť na tieto nástroje, dejú sa tragédie, ktorých je vo svete nespočetne veľa. Kaddáfí mi je odporný, ľudí v Líbyi mi je neskutočne ľúto, ale to nič nemení na tom, že svetová politika by už konečne mala prekročiť tieň a prejsť z úrovne klasických vojenských operácií ďalej. Skončí sa vojna, myslíme, že už nič nepríde, ďalej to neriešime. Lenže príde, a to je začarovaný kruh. Nezameriavam sa na riešenie situácie v Líbyi, ale zaoberám sa dlhodobým riešením konfliktov v medzinárodných vzťahoch, v ktorých treba postupovať systematicky a nie riešením situácií ad hoc.

34

Ako teda treba postupovať ďalej?

Jaroslav Drobný:„Líbyu môžeme prirovnávať k Iraku v roku 1991. Západ vtedy povstalcom nepomohol a Husajn kruto potlačil povstanie za cenu desať tisícov obetí. Ak by Západ nič ostal nečinný aj v prípade Líbye, Kaddáfí by potlačil povstanie za cenu tisícov obetí, uvalili by sme mu sankcie, ale o niekoľko rokov by tu opäť nastala vzbura.“

24

Eduard Chmelár: „Situácia v Iraku i v Líbyi je výsledkom dvojtvárnej politiky s ohľadom na vzťahy so Západom. Západ akoby stratil predvídavosť- nemá koncepciu uberania a sveta, prisvojuje si ad hoc riešenia, ktoré viac prinášajú problémy, ako ich riešia. Tak je to i v prípade Líbye. Prirovnal by som to, ak vôbec k niečomu, tak k Afganistanu alebo Kosou. Zamotať sa v takejto krajine, nemať plány, len využiť situáciu, ktorá nastala, to je ´kovbojstvo´, nie zahraničná politika.“

autor: Katarína Chovancová

fotografia: Martin Nedeliak

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri