22uSpáli olympijský oheň euro?

Občianske združenie Ad Hoc pre vás zorganizovalo ďalšiu z radu neformálnych diskusií o aktuálnom medzinárodnom politickom dianí. Tentokrát sme diskutovali s Jánom Boďom a Jurajom Karpišom, na tému Euroval, jeho podstata a dôsledky.

  „Ak sa podelíme o všetky dlhy, automaticky bude nasledovať fiškálna centralizácia.“Juraj Karpiš

Predostrieť chcem predovšetkým dôvody, prečo eurovalnepodporiť, keďže to je v súčasnosti na Slovensku najhorúcejšia téma. V máji 2010 sa Európa dostala do situácie, kedy sa Grécko ako vyspelá krajina dostáva na pokraj bankrotu a nie je schopné refinancovať svoj štátny dlh na súkromných trhoch, preto sa európski politici rozhodli, že zapoja Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá začala nakupovať dlhopisy jednotlivých členských krajín a dali dohromady to, čo dnes nazývame euroval, čo bola tzv. „jadrová zbraň“ za 750 milirád eur na odstrašenie špekulantov, aby sa situácia upokojila a nákaza sa nešírila na ďalšie krajiny. Dnes je, napriek tomu, táto „nákaza“ rozšírená na ďalšie krajiny, naplnil sa teda ten najhorší možný scenár. To je dôvod, prečo tvrdím že euroval nie je dobré riešenie, nakoľko nefunguje. Nefunguje preto, že ide o riešenie privysokého dlhu niektorých krajín tým, že sa im požičajú ďalšie peniaze. V prípade Grécka je dlh už tak obrovský, že ani ďalšie úvery ho nedostanú do situácie, aby bol schopný vrátiť sa na európske trhy.

23

Prvý a najdôležitejší argument, prečo eurovelu povedať nie je, že ten nefunguje a to znamená, že peniaze, ktoré v ňom sú zo strany Slovenska ako záruky budú naozajstnými stratami pre Slovensko, čiže budeme musieť zaplatiť rozdiel medzi nákupnou cenou dlhopisu a peniazmi, ktoré sa vrátia z Grécka. Ďalším dôvodom, prečo vravím eurovalunie je to, že ho vnímam ako prvý a veľmi zásadný krok smerom k fiškálnej centralizácii, čo by znamenalo mať niečo ako obdobu európskej vlády, nakoľko je potrebné kontrolovať výdavky krajín, ktoré čerpajú pomoc. Ak sa už podelíme o všetky dlhy, podľa mňa bude fiškálna centralizácia automaticky nasledovať. Dnes niektorí ľudia vravia, že porušujeme pravidlá tým, že nechceme pristúpiť na takéto riešenia, lenže eurozóna, do ktorej sme vstupovali bola eurozónou krajín, ktoré mali samy ručiť za svoje dlhy a záväzky,. Preto Slovensko nič neporušuje, len dbá na dodržiavanie podmienok, za ktorých sme do eurozóny vstúpili.

Čo sa týka pragmatických a nacionalistických dôvodov, prečo by sme sa nemali pripojiť k tejto pomoci, Slovensko je extrémne chudobná krajina s extrémne nízkymi úsporami. Jeho čistý finančný majetok je smiešne nízky, často menej ako polovica oproti iným členom eurozóny. Jednoducho, napríklad 1000 eur dlhu prerozdelených medzi členov eurozóny bude Slovensko bolieť najviac. V praxi to znamená, že ak budú naozaj reálne náklady vyplývajúce z eurovalu, my budeme musieť zvýšiť dane napríklad dvakrát viac ako Rakúsko, čo nás oberá o budúcu konkurenčnú výhodu nižších daní. 

25

Nie je správne za peniaze slovenských daňových poplatníkov zachraňovať francúzske a nemecké banky.“Juraj Karpiš

Predposledný dôvod prečo nie je jednoduchý- pretože to nie je správne. Podľa môjho názoru je nesprávne za peniaze slovenských daňových poplatníkov zachraňovať francúzske a nemecké banky. Celý euroval podľa mňa nie je snahou o záchranu Grécka, ale snahou oddialiť nepríjemnú reštrukturalizáciu bankového sektora v EÚ, konkrétne v starých členských krajinách.

Aby som nebol len negativistický, čo sa týka riešení, jedno platí už rok a pol také isté, len je čím ďalej tým viac nákladnejšie- treba začať dodržiavať existujúce pravidlá, to znamená neprehadzovať dlhy krajín na ostatné krajiny, začaťznižovať absolútnu veľkosť dlhu tým, že sa povolí reštrukturalozácia nesolventných inštitúcií tých menej solventných krajín. Podľa môjho názoru Grécko a Portugalsko určite budú reštrukturalizovať svoj dlh, Írsko zrejme tiež. Začať treba od najmenej solventných štátov a následne zlikvidovať časť finančného sektora a konkrétne „systémovo dôležité“ banky zachraňovať z peňazí daňových poplatníkov krajín, kde tieto banky sídlia. Samozrejme, toto riešenie je extrémne radikálne a nechcú ho ani politici v starých členských krajinách ani politici v Grécku, keďže to pre nich predstavuje stratu voličškej podpory, no to, že to nie je populárne neznamená, že to nie je jediné dobré riešenie.

26

"Podľa mňa sú príčinami súčasnej krízy výrazné asymetrie vnútri eurozóny.“ Ján Boďa

Prezentujem svoj pohľad, no opiera sa o náhľady iných ľudí. Vypomohol som si parafrázou Murphyho zákonov: „Čím je problém zložitejší, tým viac má ľúbivých, pekných a nesprávnych riešení.“ Mám za to, že riešenia, ktoré sa ponúkajú v prípade eura sú z tejto sorty. Súčasný problém eura je veľmi zložitý z viacerých dôvodov. V prvom rade, je tam veľa zúčastnených- mnoho krajín, ako i ECB, ďalej komerčné banky, okolie eurozóny ako napríklad USA. Ďalej je tu veľa väzieb medzi krajinami, krajinami a bankami i bankami navzájom, ktoré sú väzbami spätnými, nelineárnymi. Pri takých systémoch prepojených krížom-krážom človek nikdy nevie, čo sa udeje keď potiahne šnúrku na tej či onej strane. Pravdaže, je tam veľa (aj) protichodných záujmov, de facto má každá krajina svoj vlastný záujem. Súčasnosť nie je vôbec jednoduchá, lebo nie je jasné, či po zastavení pádu ekonomík v roku 2009 sa táto kríza znova nerozbehne a tým pádom je budúcnosť veľmi neistá. Pravdaže, každý pohľad na takýto zložitý problém je zjednodušujúci. Ak rozprávame o niečom zložitom, snažíme sa vždy vytýčiť to hlavné a ostatné veci chápať ako podružné. Pohľady sa teda líšia v tom, čo si kto stanoví ako „to hlavné“.

28

Čo sa týka toho môjho pohľadu, podľa mňa sú príčinami súčasnej krízy výrazné asymetrie vnútri eurozóny, pričom ja vyzvdvihnem tri z nich. Jednou z týchto asymetrií je výrazná asymetria v tom, že je jedna Centrálna banka a 17 viac-menej samostatných fiškálnych politík. Ďalšia asymetria spočíva v tom, že v eurozóne existujú malé a veľké ekonomiky. Ťazko uveriť, že rovnaké zaobchádzanie bude prospešné veľkej nemeckej a maličkej slovenskej ekonomike. Ďalšiu asymetriu som nazval „rozvinuté versus rozvinuté ekonomiky.“ V istom zmysle sú krajiny označované ako periféria (Grécko, Portugalsko, Španielsko, možno Taliansko, Írsko) sú vo vzťahu k centru EÚ podobnom tomu, v akom vzťahu sú krajiny napríklad Juhovýchodnej Ázie ku Spojeným štátom. Je totiž dosť možné, že súčasná kríza v Európe naštartovala veľmi podobne ako kríza Juhovýchodnej Ázie v 90,-tych rokoch, keď tieto krajiny začali používať dolár podobne ako my v Európe euro, čo znamená, že si požičiavali v cudzej mene. Pre Grécko i ostatné krajiny eurozóny je euro vlastne cudzia mena v tom zmysle, že jej nevládneme, ale vládne jej ECB. Spomínané krajiny juhovýchodnej Ázie si teda požičiavali v dolároch, následne nastal veľký vtok kapitálu do týchto krajín, z centra do periférie. Tento vtok kapitálu ale náhle zastal a ekonomiky týchto krajín šli v roku 1997- 1998 „do kolien“, pretože to nevedeli ustáť. Niečo podobné sa pravdepodobne stalo s krajinami v Európe. Ako z toho ale von? 

31

Podľa môjho názoru si musíme ujasniť, či chceme euro. Ak ho nechceme, tak dobre. Ak ho chceme, tak si musíme uvedomiť, že za asymetrie, ktoré viedli ku kríze eura sme zodpovední všetci sedemnásti a tým pádom všetci musíme niesť prípadné náklady, ktoré kvôli týmto asymetriám vznikli. Toto si zrejme politici mali uvedomiť už dávnejšie, pretože už od jari minulého roku sa vedú polemiky o tom, kto je vlastne vinný a kto je neporiadny, čo nevedie k dôvere finančných trhov voči eurozóne. A čo je veľmi vážne, vedie k rastu nedôvery medzi krajinami navzájom, čo považujem za veľmi zlé.

30

Ak sa rozpadne euro, nasledovať bude rozpad EÚ s vážnymi ekonomickými dôsledkami.“Ján Boďa

Treba teda zastaviť šírenie vzájomnej nedôvery. Určite sa zhodnem s pánom Karpišom v tom, že euroval je jediné možné riešenie, ktoré je k dispozícii, odhliadnuc od toho, či je dobré a či nie. Áno, je to vykročenie k fiškálnej únii, zjednodušene- jednej vláde v Bruseli pre Spojené štáty európske. Ak to chceme zachovať, asi iná cesta nie je. Lebo za tým, či chceme euro je oveľa vážnejšia otázka a síce či chceme Európsku úniu. Môj názor je, že ak sa rozpadne euro, tak nasledovať bude rozpad EÚ s vážnymi ekonomickými dôsledkami, po nich začne hľadanie vinníkov a ako to už zvyčajne býva, začne potom trestanie nevinných a opakovať sa bude to, čo už Európa v rôznych podobách zažila, naposledy v 30.-tych rokoch minulého storočia. 

34

Zástancovia eurovalu tvrdia, že ak nič neurobíme s Gréckom, tak sa zrúti a kríza sa presunie ďalej do Európy a spôsobí globálnu recesiu. Jeho odporcovia vravia, že tá kríza tak či onak príde. Kde je teda istota, že riešením by bolo napríklad zbankrotovanie Grécka?

Juraj Karpiš: Prístup „zostrojme euroval“ testujeme už rok a pol a s takými následkami, že máme empirický dôkaz o jeho nefungovaní. Chcel by som len povedať, že bankrot Grécka by bol ten najlepší krok pre euro a jeho dlhodobú stabilitu. Keby zbrankrotovalo v máji 2010, tak v roku 2011 ECB nemusí zachraňovať Taliansko. Myslím si to preto, že bankrot je nástroj, akým izolujete efekty nezodpovednej fiškálnej politiky na to, kde vznikli a nenakazíte celú 300 miliónovú oblasť pre nezodpovedné hospodárenie Grécka. Tým, že sa snažíme zachrániť pár malých krajín zaťažujeme i ostatné krajiny, ktoré nie sú až tak zdravé, aby to museli uniesť a práve to nám ukázalo Taliansko, ktorému malá záťaž stačila na to, aby zo skupiny zachraňujúcich krajín presunulo medzi tie zachraňované. 

36

Ak by zbankrotovalo Grécko, euro by dnes bolo silnejšie a ostatné krajiny by sa naň nemuseli skladať.“Juraj Karpiš

Existujú ekonomické štúdie, ktoré hovoria o tom, že federácie, ktoré sú v menovej únii najlepšie fungovali vtedy, ak tam existoval dôveryhodný záväzok, že nikto nebude nikoho zachraňovať. Pretože intuícia vám vraví, že ak nie je záväzok, že budem zachraňovať členov z peňazí všetkých, tak tam nie je morálny hazard a som menej motivovaný hospodáriť nezodpovedne, takže z dlhodobého hľadiska je takáto monetárna únia stabilnejšia ako únia, kde všetci vedia, že „aj tak ma ostatní zachránia.“ V súčasnosti, keď treba platiť účty, ak ich rozdelíme medzi všetky krajiny tak len posilníme ich nezodpovedné správanie. Preto ak by zbankrotovalo Grécko, euro by dnes bolo silnejšie a ostatné krajiny by sa naň nemuseli skladať.

„Ak si má krajina v bankrote niesť svoje záväzky sama, platí to aj v rámci menovej únie?“

Juraj Karpiš: Samozrejme, pozrime sa na príklad USA, kde v roku 1841 skrachovalo 8 štátov a federálna vláda sa im rozhodla nepomôcť, napriek tomu tá menová únia prežila a dolár tam používali naďalej.

33

 „Pán Boďa, v čom sa teda hlavne líši nazeranie Vás a pána Karpiša?

Ján Boďa: V prvom rade sa líšime v tom, čo považujeme za príčinu a čo za spúšťač, nakoľko medzi nimi existuje rozdiel. Poviem príklad- nie zriedkavo padá v horách lavína preto, že v istej chvíli sa, obrazne povedané, kdesi na hrebeň posadí malý vtáčik a zrúti masy snehu. On ale nebol príčinou, bol ale spúšťačom. Grécko bolo spúšťačom krízy, ale príčiny sú kdesi hlbšie. Príliš sa zapodievať Gréckom v zmysle hodnotenia, či fungovali dobre alebo zle a či sú darební je, keď už nič iné, stratou času. A čas hrá teraz veľmi dôležitú úlohu. Času je podľa mňa málo. Ak chceme zachraňovať euro a EÚ, treba navrhovať východiská, ktoré povedú k odstráneniu, alebo minimálne zmierneniu spomínaných asymetrií. 

37

Juraj Karpiš: Keď hovorím nie Grécku, netvrdím tým, že ho máme vyhodiť z Únie a že Gréci sú za všetko zodpovední. Práve naopak, ak mu dáme ďalší úver, tak zhoršujeme situáciu jeho ekonomiky. Peniaze, ktoré mu požičiame totiž nejdú slobodnej mamičke v Aténach, tie idú späť do francúzskej alebo nemeckej banky a slobodnej mamičke v Aténach zostáva úrokový náklad, ktorý bude splácať z daní a na odvodoch. Ja hovorím: Zachráňme Grécko tým, že ho necháme zbankrotovať. Aby som vstúpil do metafory o lavíne a vtákovi, treba sa spýtať zásadnú otázku: Kto robil ten sneh? Ja vravím, že ECB. Bolo zrazu strašne veľa lacného snehu, ktorý poskytovalo euro vďaka tomu, že monetárna politika ECB nebola kontrolovaná, bola príliš expanzívna a stála za rastom úverov v štátnej i súkromnej sfére, keďže umelo vytvárala dopyt po dlhopisoch a umelo držala nízke úrokové sadzby. Máme teda problémy s lavínami a je jedno, ktorý vtáčik ich zhodil, treba sa spýtať, prečo tam bolo toľko veľa snehu, že lavína mohla vzniknúť a podľa mňa je za tým práve ECB. Samozrejme, to, že necháme skrachovať nesolventné inštitúcie alebo krajiny nevyrieši problém zlého nastavenia fungovania ECB, to si bude vyžadovať ďalšiu reformu. ECB treba nastaviť tak, aby ďalšie lavíny nevytvárala.

Euro je krehká stavba nevhodná do zlých časov.“ Ján Boďa

Súhlasím s pánom Karpišom v tom, že celá stavba eura mi pripadá byť veľmi krehká. Ako krehká mohla fungovať v dobrých časoch, ale nie je to stavba do zlých časov, ktoré teraz nastali. Treba to urobiť inak, otázka je ale, či to skutočne chceme. Čo sa týka bankrotu, na finančných trhoch existuje niečo, čo sa volá Creditbeforeswap (??). Ide v ňom o nasledovné: Niekto si požičia tým, že mi predá dlhopis za 1000 eur. Ja však nemám dôveru v to, že do roka a do dňa mi on tento dlh vyplatí, preto si tento dlhopis takzvane poistím. Kúpim poistenie proti krachu od istej finančnej inštitúcie, s ktorou sa dohodnem, že ak do dvoch rokov môj dlžník (štát) skrachuje, tak táto inštitúcia mi tých 1000 eur vyplatí. Samozrejme, nerobia to zadarmo. Dohoda je, že im, povedzme, každý kvartál pošlem 40 eur. Ak môj dlžník neskrachuje, vráti mi 1000 eur a táto inštitúcia má odo mňa 320 eur. Finta je v tom, že aby som si mohol kúpiť poistku na dlhopis, tento dlhopis vôbec nemusím mať, môžem si kúpiť len poistku naň. Nastane teda situácia, že mám grécky dlhopis za 1000 eur a kúpim si naň poistku. Ten dlhopis predám na trhu za 400 eur a z nich platím tomu, čo mi dal poistku. Ak Grécko skrachuje, on mi peniaze vráti- mám teda záruku. Lenže ja dlhopis v hodnote 1000 eur predám za 400 eur. Úrok je vtedy vyše 100%. Momentálne si Grécko požičiava za 130%, čo je úžera, za ktorú kedysi lámali v kolese. Ak krajina nemá inú možnosť ako požičiavať si za vysoký úrok, musí skrachovať. Ak ja mám ale jej dlhopis a mám ho poistený, dotlačím ju k tomu aby skrachovala, čo sa potom môže stať i s inými krajinami. Hlavný zmysel ale je, aby sme dali najavo, že to nejde, že stojíme pevne a žiadna krajina neskrachuje.

42

Euroval 2 prirovnávam k figovému listu na ohanbí Európskej centrálnej banky.“ Juraj Karpiš

Toto hovorili predstavitelia eurozóny, keď zostrojili euroval, že toto sú špekulanti a ide o cielený predaj dlhopisov. Treba sa ale spýtať kto ich predáva a uvedomiť si, že predtým ich musel najskôr nakúpiť a umelo tlačiť ceny hore. Tí, čo dlhopisov majú najviac, banky a finančné inštitúcie, ich nepredávajú, aby nemuseli realizovať stratu a dlhopisy napriek wmarginálnym predajom klesajú na cene. Buď ich držia, alebo dávajú do ECB. Tá nielenže nakupuje dlhopisy (dokopy za 150 mld eur), ale akceptuje tieto dlhopisy ako záruku pri pôžičkách komerčným bankám. Ak ja som komerčná banka a mám grécke dlhopisy, ktoré prudko klesajú na cene, idem do ECB, kde ich dám ako záruku na to, že si vezmem ďalší úver a toto robia všetky komerčné banky. Aj takto ECB drží euro. Preto euroval 2 prirovnávam k figovému listu na ohanbí ECB. Nemci ale nechcú, aby ECB toto naďalej robila, nakoľko existuje isté riziko hyperinflácie. Nemci totiž majú starých rodičov, ktorí si ešte pamätajú, ako chodili chleba nakupovať s fúrikom bankoviek.

39

Viete si predstaviť pravidlá, s ktorými by dnes eurozóna fungovala?

Juraj Karpiš: Teoreticky si viem predstaviť nejaké pravidlá, ktoré by dospeli k tomu, že nie sme v súčasných problémoch, avšak si neviem predstaviť, ako by som donútil krajiny v Únii, aby ich dodržiavali. Najlepším riešením sú podľa mňa komoditné peniaze, že by mena bola naozaj viazaná pevnou väzbou, ktorá by sa nemohla zneužívať na refinancovanie štátnych dlhov. Ďalšie dôležité pravidlo podľa mňa je nechať skrachovať toho, kto si to zaslúži. A okrem toho, už dávno bolo treba zmeniť pravidlá fungovania ECB.

40

Ján Boďa: Mne to stále hrá na fiškálnu úniu v zmysle jedna vláda. Vôbec sa nebránim ani regulácii kapitálových tokov v rámci tejto fiškálnej únie, ktorá si je vedomá asymetrií a na centrálnej úrovni rozhoduje o tom, čo a ako regulovať.

„Spáli teda, podľa vás, olympijský oheň euro?“

Juraj Karpiš: Myslím si, že ide o extrémne dôležitú dobu čo sa týka budúcnosti eura a v súčasnosti sa rozhodne, či to pôjde skôr smerom rozpadu a opätovného zavádzania protekcionistických opatrení a rastu napätia, alebo či to pôjde skôr smerom stabilnejšej únie. Ja len verím, že po vyčerpaní všetkých zlých opatrení budú politici nútení robiť i reálne riešenia, ale možno som príliš optimistický.

Ján Boďa: Aj keď sa zdôrazňuje peňažná a ekonomická stránka veci, môj názor je, že EÚ vznikla predovšetkým z politických, nie ekonomických dôvodov. Ak už máme ale ekonomickú úniu, je potrebné prejsť k jednej mene. Teraz, ak by sa rozpadlo euro, rozpadne sa Únia. Podľa môjho názoru ak je zle, musíme si uvedomiť hlavný motív pre existenciu Únie a teda i eura a ten je politický, aby sa v Európe nezopakovala história. A či sa to podarí závisí od toho, či si poriadne uvedomíme, či nám na eure naozaj záleží, nie je to ani trocha ľahká, ale technicky zvládnuteľná záležitosť. Musíme si ale všetci byť istí, že to chceme. Nech vám ale ktokoľvek rozpráva čokoľvek, všetko má aspoň dve strany...

portret 2 u

portret1

autor: Katarína Chovancová

fotografia: Martin Nedeliak

Share

YouTube

NAŠI PARTNERI

 sfpa

 

logo ce-sk-quadri